Bolesť
Môžem bežať, ak mi zviera dych.
Ako dlho prežijem bez vody.
Stanem sa anjelom ak ublížim.
Podáš mi ruku vnúdzi.
Cesta
Tak ako vidím,
som schopná cítiť,
tak ako kráčam,
môžem sa plaziť,
Niečo o slobode
Vzlietnuť sdávkou slobody,
Spocitom, že nič nebolí,
Smiech aslnko bijú do tváre,
Sme dva tvory mlčiace,
Svet tisícich tvárí
Pozeráš na tváre,
Ktoré vidieť musíš, aj keď nechceš stále,
Zviazaný ich pokrytectvom,
Skrývaš bolesť asvoje skromné detstvo,
Tvor spoločenský
Cítim len prach všade navôkol,
Kam sa podela vôňa stromov.
Svet vkladám do obálky aohňom spaľujem,
Keď vidím vočiach ľudí len podlosť abeznádej,
Som z inej planéty
keď sa zamračí, ja slnko dotiahnem,
ak ma zatratíte, aj tak vstanem,
chcem písať, ale vy ma zastavíte,
tak čo tu mám robiť, keď všetko otočíte.
Alkohol napísal
Sedím v škole a jedným uchom počúvam o jednom z niekoľkých pánov sociológov a jedným okom pozerám von ako vietor rozfúkal prach všade navôkol. V tom mi príde sms, najlepšiemu kamarátovi dnes v noci zomrel otec. Hovorím si, čo sa stalo. Hodil sa pod vlak.
Malé veľké posuny
Dlho si človek plánuje pozrieť do očí niekoho, kto už nie je ako predtým. Niekto má tú možnosť každý deň a nevyužije ju, niekto myslí na to stále, ale je príliš ďaleko, ale nedalo mi napriek diaľke nepristúpiť k Mirkovej posteli. Priznám sa, nervozita zaliala moju dušu a strach, strach z toho, či si ma bude pamätať, či nepoviem niečo, čo by ho zranilo alebo rozplakalo. Vonku bola neuveriteľná horúčava a ja som bola po opici.
Príbeh o hovne
Je jeden ztých obvyklých dní, kedy existuje prinajmenšom tisíc možností iných činností, ktoré by som mala robiť, ale ja zapínam počítač snádejou, že sa tam objaví aspoň jeden zľudí mne tak blízkych, ale vzdialených. Otváram každému známy program zelenej kvetinky apíšem:
„Máš čas prehodiť pár viet otom, ako sa máš. “
Dlho sme sa nevideli, tak som akosi pocítila potrebu dozvedieť sa čosi viac ako obvykle.
„Mám sa tak ako vždy.
Človek - vrchol evolúcie
„Čo chcete. Žijeme vnajlepšej dobe. Táto doba je vrcholom evolúcie. “ – zahlásil Lany vjednej zmnohých našich krčmových diskusií.
Rozhodné nerozhodnutia
Artur prichádza do baru, ako každý iný deň. Dnes je ale trochu vydesený, zúrivý ahladný.
Spresvedčením, že práve na tomto mieste nájde pokoj, vchádza do dverí, pozdraví barmanku, pritom jej nezabudne pripomenúť fakt, že je nádherná, usadí sa za svoj obľúbený stôl, kde sedí už aj Dália avypýta si urýchlene pivo avodku. Artur nie je ztých, ktorí by preferovali túto šialenú kombináciu, napriek tomu dnes je trochu iný deň.
Pád
Chcel si tak veľa apredsa málo,
Vzlietnuť knebesiam za neznámom,
Dotknúť sa výšin, knebu priblížiť,
Odniesol si to tento rým,
Kroky
Zhasnem…počuť kroky,
Tvoje kroky, si príbehom samoty,
Nepovieš, čo cítiš,
Alkohol smútok zahojí.
Ilúzie
V snoch sa človek zmieta aspoň desať krát za deň, možno nie každý človek, možno len ten posadnutý vášňou a ilúziami, možno len ten prekliaty. A tak sedí tento človek a v zápätí lieta niekde nad tým všetkým dolu. Len záblesky niečoho poznaného a zároveň iluzórneho a tak neskutočne dojemného vidím v oblakoch. Prechádzam sa medzi riadkami a usínam v zbabelosti svojich túžob a neprávosti myšlienok.
Music can help me
Zavrieš oči a vnímaš len ten tlkot srdca a záchvevy.
Nič neexistuje a zároveň všetko - v myšlienkach. Svet sa zastavil a ty sa vznášaš v melódiach svojich pocitov. Depresia, láska, sloboda, spútanosť, všetko sa mieša a zároveň je všetko tak jasno nejasné.
Bezmocnosť
prší. kvapky vody stekajú po okne a moja duša sa podobá zlomyseľnosti vetra, ktorý si dovoľuje robiť nenormálny rachot. som ilúzia, som nič, som zasnený naivný optimista alebo sú len ľudia podlé zvery.
Sám
sám, hľadáš miesto, kde si.
sám, nemôžeš zniesť to miesto, kde si.
sám.
nad priepasťou mojich zrád,
Zlom
Zlom vtvári,
ako víťaz viet,
zlom vjej tvári,
krajších už niet,