Kvapka
Kvapky sa kĺžu do triezvej rosy,studené ráno hrá tú otrepanú melódiu,život nepozná prestávky. Časom sa ženiem,v snoch sa budím,cítim čísi osud. Nechcem už viac myslieť na iný život. Balvan ma ťaží,ku dnu rieky ma ťahá a samota opäť drieždi ránom.
Váhavé rozhodnutia
Čas je skrotený touto chvíľou,medzi slovami tichá dohoda,keď ti chýba rým len mlčíš a načúvaš,čo by si chcel v hlase počuť už nieto,len snívanie a vietor, ktorý ti chce dať do plachiet,proti vetru vlasy vejú a môžeš sa tomu ubrániť,môžeš sa vrátiť medzi slová,povedať áno či nie,zastaviť sa a nechať sa tou chvíľou zmiasť. Dnes všetci mlčia,vezmi moje dlane, odveď ma tam, kde už ticho nezostane,kde kroky proti slovám pôjdu,kde sa nebudem viac obávať, že sa to nenaučím, nenaučím žiť Tvoj sen. .
(Už len) -Dvaja neznámi
Deň sa zobudil do pravdy,
len môj život sa mi zdá pri Tebe taký neznámy,
čo Ti ľudia povedali.
že musíš vstať aísť.
Ďalší škandál
Personifikácia odhaleniaje ako roztrhnutá minúta na živote,žeby tá nedávna záplata.
Zlomený úsmev pobolievaako rana otvorená,žeby tá nedávna ešte nezahojená. Na chvíľu ma chvíľa ľutuje,na chvíľu ma chvíľa dojme a potom.
Potom vypasený záujem o sebapre druhých do sýta nachovám.
Ďaleko.... až k zabudnutiu
Vlak uháňa,
môj život, stále som sama, vystúpiť za jazdy .
Lásku ponechať vsedle jazdy.
Kilometre uháňajú, čas beží,
Cudzia chvíľa
Stojím uprostred sveta,
nepýtaj sa ma kam hľadím.
Obkolesená šerom a územím lámp,
na zemi chodník a zašpinená ulica.
Dievča na jednu noc
Čo šepkajú tvoje pery,
keď sa ráno prebudíš
do širokých perín,
čo voňajú tvojim dychom .
Zadumaná
Kráčam slovami,
chôdzou myšlienok,
kam ma až odprevadíš.
- myšlienka -
Prievan
Uprostred izby stena,
neprefúknutá časť mňa.
Vôňa je citová atmosféra
zo vzduchu rozpustená,
Utajená láska
Strach je slabá chvíľa,
neviem čo ešte môžem čakať,
zTvojej studne napijem sa rada
azáchranu vplameňoch hľadať,
Vyhasnuté
Cencúľ minulosti sa mi roztápa v dlani,
stláčam vlahu dávnu,
v tom tichu preteká mi
spomedzi prsty,
Neskoro
V zabudnutom slove nehľadaj otázku,
hypnóza je ako minulosťou prečítané
slovo od konca
a potom už len nový verš,
Vraj nádej umiera posledná..
Náreky slov skryté,ako v mušli perla,ako príval mora bez soli,ako piesok rozpustený medzi stovkami rias. Nádej, čo sotva uhasína,ako posledná z vyvolených,ako dych sviečok v slepej izbe. V plápolajúcom tichu,ária nočných lámp sa rozvidnieva,aby zachytila čísi obrys neznámi.
Nie si to ty,a vraj časomiera medzi nami neumiera,ja čakám márne na tvoj obraz vysnený.
Extrémy
Kráčam s tebou, život.
Bok po boku v dvojici svetov,
dobývajúcich ma celú.
Kráčam s tebou, svet.
Dážď
Kvapky padajú na tvoje okno,
stojíš bezhybne, akoby si bola jednou z nich,
splývaš v daždi,
premočená sa leskneš
Cesta ( k osudu )
Hviezdy - žalúzie,
odkrytý jas máte v očiach,
dívam sa cez vás na osud.
Schodište do neba, kráčam vidinou diaľav,
Zlá povesť
Zle obutý začiatokma v topánke netlačí,zvyk mi daroval lacný parfum - odškodné za otlaky -Navoňaná kráčam spomedzi ulice,veľké mesto ma spoznáv zachrípnutom smogu,črta mojej vône sa vzpruží v ovzduší z olova. Rozhýbe sa vánok vôkol mňa,rozhýbu sa slová. ,keď moje činy - počinyuviaznu kdesi v zápche,kdesi na obnosenom konci.
Fraška
Protichodné póly, rovnaké javisko,
opona je zviazaná stužkou emócií,
spontánnosť – nezvaný hosť,
pretvárka poskladaná do lichôtok,
Život v dobe bez srdca (súčasnosť)
Vytapetovaný život,
vystrihnutý z plagátu,
reklama na skrášlenie,
meno z výlohy - abeceda luxusu.
Droga
Som množina tvojho života,
som zvodkyňa k ohňu - bez ľútosti,
som prelepený kartón vľúdneho slova,
som pozlátková óda špinou zaoraná,
Prítomnosť
Život - pozadie v monitore náhod,peripetia v povetrí, prepožičia sa mi v slede. Mraky nestratia farbu, biele rána, čierne noci,skrášlim im chvíle. Budeš ma čakať uprostred učesaného svetadiela,vo frizúre, v novom šate - prítomnosť a ja. Námestie v dave, ako s pozvánkou na balet.