Životná fyzika
život sú riziká,
hore a dole a čierna a biela, jak prechod pre chodcov,
životná fyzika,
žiariť a vynikať, nie celkom o tom čo znamená pre otcov
vstávam
ktosi, kto je vnašich očiach kráľ, raz povedal
že krása sa vznáša, atú pravdu som si vzal
tak aj ja sa vznášam
zčista jasna jasám,
brehy
keby svet v mojej hlave bol skriňa,
vždy keď ju otvorím je iná
a tak si vždy znova kreslím mapy,
píšem ďalší návod ako sa stratiť
večne otvorenými očami
na streche sveta ležím, zmyslami klamaný,
cez mapy súhvezdí sa pomaly kotúľajú dni
žiarivou reťazou spovedí sa vrátim k nim
snáď tvoje ruky znova zoberiem do dlaní
Plamienky
Kútikmi očí
hľadajú hrany okien, čo tam ešte pred chvíľou boli.
Boja sa žmurknúť.
Ten svet bol nádherný, skoro celý zelený aholý.
(Ne)Hľadajúci
v jeho očiach nad šálkou kávy
som videl chuť na dobré správy
ale na konci ich všetkých príde bodka
najdivokejšia fantázia ostala krotká
Tie, ktoré sa vracajú
Po tieto dni mi na dvere klopú.
Jednu znich naslepo vyber azahoď.
Hneď krát desať, získaš ďalšiu kopu
podozrivo pekných náhod.
Vlajka
Prisahám vernosť vlajke
a republike, ktorú prebodne:
jednému nedeliteľnému národu,
pred bohom, slobodne.
môžeš (1)
keď nikto nepočúva
padajú tie najvzácnejšie slová
a to na čo spomíname, sa stane znova
najlepší zo všetkých možných dní
...pravda
pravda je tá jediná.
len ona
vidí všetkým slepcom do očí
vracia rozhádzané stránky
fantasmagória!
obzory aživoty iných
klamné ciele, ambície, plány v kalendári
zmizli za pár hodín
iba tak
pocestní
mŕtvy les železných pút apascí
časostroj ozubených povestí
popri rieke, snáď sa nestratím
kým hľadám svojich obľúbených pocestných
Nemocionální předtuchy
životem tě provádí
nemocionální předtuchy
a bez těch co podvádí
zůstal měsíc bezduchý
Slova cizí - naše
v hlavě hmýři se letmý verš
slunce svítí, že noc už byla víš
tiché němé tváře předmětů
ožívají zpohledů
Stovky vypůjčených hodin
stovky vypůjčených hodin
příběhy které nekončí objetím
jestli se k tobě hodím
jenom dny bloudím podsvětím
Kameň úrazu
nie je to zlý pocit, byť zlý.
ale je pocit lepší: byť lepší.
a potom už len masívne nezmysly
akože ozvena prichádza neskoro.
Čo na srdci to na jazyku
na pokraji smrti
sa končí temnota
aja končím tuhý
svetielko sa vrtí
Matalýza
poslední ostali vonkunuly na spodku zlomkuiba malé percentáodchýlky, pterodaktylkyanomálie štatistikya ďalšie tikykŕče. odkazy na celkom cudzí účetlacno skopírované kľúčedesatinná čiarka čo kazí súčet. poznámka pod čiarouatramentové mračno komárovležatá podlhovastá sexi limitaa hlava vymytáako fajne pripitávyzerala včera vracajú (sa) spomienky z večerautopená v kučeráchskončila kniha. skončila.
Pírka Netopýrů
Na papírku v pěstitebe, mé dlouhonohé štěstípořád svírám, nechcizůstat sám na náměstíTma se plíží dírou ve zdislepý oči civí na ty hvězdypojď, ruce s odměnou tak krásně lžoupírka netopýrů tě ponesouJá s mou jedinou, proslule hezkouna plátně malíře - táhnu arabeskoupod křídly složení, ve tmě ponořenídva tělem jedním, hladce znetvořeníV kůži bíle, pár černých dušíkrev zběsile buší nám v ušíchpřepsali sme svět na ráj, z peklazcela nové vůně, co bys řeklaKdybych přidal ještě vícteplo salamandřích ještěricnečo o co stálo za to státdřív než se uložíme spátDo květů plných řízněřetízek amutelu na krku říznejiskra zhasne a vstopí k toběbílá jak ten sníhvřískot soukolíZe stránek pouze mých a tvýchvřískot který mrazí jako smíchvteřiny splývající v okolíA tváře zas pomalu blednouty víš a já taky, jednou. Vždyť to je zatraceně málo.
Splahočena prdolitka
Splahočena prdolitka. ihloudomäsa dokolena dolýtka. malá diera fstrede sitka. splahočena prdolitka.
na.skle
toľko farieb mala obloha. kedy naposledy. snáď večnosť sme stáli na nohách,čosi ako láska pri tebe sedí. deň nekončí, aj keď ide noc.
I. Derivácia
Súhvezdia miest a dedín za oknom striedali osamelé čierne polia a Tibor už dávno absorboval pravidelné natriasanie z náprav nočného rýchlika. Obálku aj s bankovkami držal medzi prstami a tupo hľadel kamsi cez ne, do podlahy. - Hodinu po severnej. – zamrmlal len tak pre seba.
I.Derivácia
-Dáš si ešte jednu. –- Nie, Deni. za chvíľu ideme hrať, – Tibor odsunul prádzny pohárik a obzrel sa po bare. Zopár povedomých tvárí, niekoľko zablúdencov z iných podnikov a jedna banda, čo tu bola prvýkrát.
Third:Spirit
Len krok ti ostáva. Za prahom týchto dveríťa čaká oslava. A pocit, ktorý ti nikto neuverí. Okná dokorán, hudba, smiech.
premrhané
čo už záleží
akú tvár trčíš do sveta
roky straší vo veži
skrytá krehká odveta
TMA
“Bež sa schovať. Utekaj. “ Slovo ako facka. Drsná ruka ťa odstrčí von z tieňa.
svet si ty
svet sa zblbol, je nás väčší výskytna dnešok si všetci kupujú lístkypred okienkom už stojí zástupslnko kúpilo si zubnú pastutvoj úsmev ti už nechce závidieťvietor zas šepol pár múdrych vieto tom že každá hviezda raz zhasnenepočúva ho nikto, veď je to jasnéty si tá hviezda, plná sála na teba čakáchcú svetlo a zvuk, z polystyrénu drakaže neprídeš, tak to už sa stávazajtra iní za uvidia čo je to slávaprídu k prázdnemu pódiu ruky dávaťa o pár čísel zatiaľ vyrastie trávato nie je nič, veď ty si hviezdapravda tu je, hoci sa nezdápočúva svoju hudbu a sedí v rohuv počmáranej sádre má umelú nohuno predsa vstane a pozrie do nebavstane a pôjde si kúpiť lístok na tebapozeraj sa a počúvaj, lebo svet si tyna krídlach širokých či pod zemou zašitýuvidíš že pred tebou skladajú maskylebo tiež chýba im ten kúsok láskynekráčaj slepo, svet si ty jedinási súmrak, posledná večerná hodinasvetlo, čo rozoznie sa v očiach detíto všetko si ty, tak ako je ti.
na zabitý čas
mal som odísť, no chcel som zostať neklesnúť na svedomí ani trochupoď, je čas si niečo vziať, niečo dostať. a iným vliezť pod kožuneďakujem, neprosím si. pomaly vraj zájdeš ďalejale kto tomu uverí. nemrač sa už, radšej si nalej.
droid_party
počúvaš sa niekedy. mohol by si to trochu stíšiť. keď sa ti nepáči zakry si ušitrvalo roky skutočnú pravdu ušiťa potom už von jednoducho musí. a susedia.
Víťaz
Bolo dobreTvoja duša plná sílFrajerinaVlastný tieň si preskočilA videli ťaPehavé líčka pod slnkomTí druhí zasťa podrezali posunkomÚsmevom skryl sito na čo boli zvedavíPrečo. Na krk ako drôt žeravýNevyhral siNa pirátov si prikrátkyA ruku v ruke s nimisa škeria verné pirátky.
neodpustiteľné kliatby
sme dvaja a mnohí ďalšíčo učíme sa lietaťbuďme svoji, buďme našinačo čakať na spasenie sveta. neodpustiteľné kliatbyvysloví občas každý z nássmútok nám stavia hradbypo chrbte zas behá mráz. raz a navždy s tebou, lebovzlietneme a opustíme hniezdamáme čas kým sčernie nebokým zhasne posledná hviezda. sme dvaja a mnohí ďalšíčo sme sa naučili lietaťako slnko ráno mraky plašíako málo stačí na spasenie sveta.
DroBec.
Bol maličký pre more,No veľký v rybníku,Tento svet a ďalšie niektoré,bránili mu vyniknúť. Bol vždy viac, než vedel chcieť,No menej, než kým sa mohol stať,Občas mu vietor zavial do plachiet,Zas inokedy fúkol do karát. Nenápadný zdal sa, ako prach,Ale bol tajomným tieňom v pozadí,Hoci nie tým, čo máta po nociach,Predposledným v obrátenom poradí. Sfúknutý ako plameň sviečky,Bezmenný pastier bez ovečky,V zrkadle navždy pohľad detský.
'to dlabem
’to dlabem - zas prší. kde je problém, čo ťa mrzí. sotva sa narodia, sú drzí. som si chcel postaviť stannech ich už nepočúvam.