Myšlienky

Toto je jedno z mojich najstarších \"vážnejších\" diel...síce aj predtým som písala básničky, ale to len také zábavné...také detské...;))) A je to jedna z mojich najobľúbenejších básní...

Je hmla
a ja mám myseľ zahmlenú,
nesneží
a ony si myslia, že mi hrôzu naženú.

KTO?
no predsa myšlienky,
staré, starobylé, chýbajúce,
ony si nebudú klásť podmienky.

Plynú hlavou samé,
bez času,
idú ďalej do neznáma,
bez hlasu.

Smejú sa samé na sebe,
ja stojím v ich víre iba.
Nechápem vôbec ich zmysel,
a to nie je moja chyba.

Nech na chvíľku síchnu
úplne,
nech môžem premýšľať,
dokonca ani čas neplynie.

Predo mnou starý hrad,
netopierov plný,
vedľa neho suchý strom,
úlohu si plní.

Nájdem v ňom princa?
Nie,
no, ako sa to vezme.
Je ním čas, ktorý tu pomalšie plynie.

Chýba mi potecha,
nie tá slovná,
ale čistá,
ako cesta bez hrboľov, rovná.

Chcem byť pri tom hrade,
stáť, sama, tam.
Ale späť ísť s niekým,
kto cíti, na akú strunu hrám.

Veď nie som sama, ale to len výzorom,
v duši áno, ako na hrade prastarom.

Ticho je balzam, potecha viac,
krása je minutá, vravím to chtiac.

Som zvedavá, kto túto báseň cíti,
nie, kto ju číta slepo,
nie, kto ju počúva hlucho,
iba ten ma chytí, kto by mi správne niečo riekol.

Rýchlo chyť moju strunu aj,
lebo ostatní ma skresávajú,
preto len hraj a hraj...

---