Lúka

Zaklonil som hlavu a do očí mi vpálilo slnko. Chvíľu som videl zahmlene. A potom som zameral svoj zrak na nejakú postavu. Blížila sa ku mne vystierala ruky. Neviem prečo.

Máš oheň. Spýtala sa tá postava.

Nemám. Odvetil som.

Škoda. Povedala tak trochu s úsmevom.

A ja som tam stál. počúval to trápne ticho a povedal, že mhm.

Bola pekná tá postava.

Nevieš koľko je hodín? Pýtala sa ďalej.

A ja som odpovedal.

17,32.

Aha. Ďakujem.

A už išla dvanástka? Spýtala sa znova.

Hej. Teraz. Pokýval som hlavou.

Aha. Škoda. Odpovedala, tak ako potom ešte niekoľkokrát.

Potom som odišiel. A ona mi zamávala. a mne bola síce sympatická. Ale nejak nie som zvyknutý nadväzovať kontakty na zastávkach.

Zamával som jej naspäť. A snažil sa nemyslieť na to, čo by bolo keby....

Nakoniec možno sa ešte stretneme. Ako sa poznám ja budem sám. A ona bude chodiť s nejakým hajzlom, ktorého bude mať fakt rada.

Milujem sebaľútosť.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ženy nepotrebujú kamaráta. Musíš byť riadna kurva, aby si ťa všimli. Teda aby s tebou chceli niečo mať. Povedal Renas.

A ja som na neho žmurkol. Tak akoby som ho chcel práve zbaliť.

Asi máš pravdu. Skrátka musíš im dať nejakú šancu, aby ťa mohli prevychovať.  Odpovedal som s úsmevom.

A spomenul som si na tie noci.

Vždy to bolo rovnaké. Takmer.

Pil som s nejakou slečnou. A slečna mi rozprávala o svojom živote. A cez tielko je previtali bradavky. A ja som sa tváril chápavo. A že ma vážne zaujíma, že ju ošukal nejaký Karol, alebo Peter. Alebo obaja naraz. A že Peter mal hrozne pekné zuby a Karol bol hrozne zlatý keď žongloval s ponožkami. 

Ako dieťa. Zasnívala sa raz jedna. A dodala, že už nikdy si nenájde takého ako on.

Takého čo ťa podvádza? Som sa neopýtal.

Chcel som byť milý. A tak som tie kecy počúval. A ona sa na mňa usmievala. A ja som mohol tak maximálne kuknúť sa o výstrihu. Vždy keď sa nedívala. A opakovala.

Budeme len kamaráti.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Možno to bolo ako z filmu.

Tá scéna.

Trochu gýčová o tom ako si pobehovala po lúke a smiala sa. Ako zmyslov zbavená. Trhala púpavy a fúkala ich smerom na mňa.

Potom si sa rozbehla. A skríkla.

Chyť si ma.

A mne sa nechcelo. Tak som povedal, že sa mi nechce.

A ty si sa ku mne privinula. A pobozkala na líce.

Aj tak ťa mám rada. Povedala si.

A tak som tam vtedy stál. Pozoroval ako sa smeješ. A myslel som.

Na čo som vtedy vlastne myslel?

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::