Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seBabulice Šušu
15. 09. 2006
18
0
4995
Autor
Háber
...a čo bolo na začiatku?
Bomba?
Prišlo prosto
vzal som ho do náručia
"Kake je tvoje imje?"
Zasmialo sa
"Babulice
no zovi me Šušu"
Dievčatko trojročné
okaňa vysmiatá
zobudil som sa
v náruči som zvieral
vlastný strach
Nemusela byť Srebrenica
hovorím do kamery
"hrvatskej" televízie
o štrnásť rokov
my sme boli
pri bojoch o štyri
roky skôr
No kto nás počúval?
Kto?
...a na začiatku...
áno!
Bola bomba!
Kobercový nákyp
z ľudských tiel
ktoré sa hromadili
vo vlnách smrti
nakopené pri
kopaní na "mnogometnom"
štadióne kde sa
nehľadali drahé kamene
našli sa drahí ľudia
s krompáčmi a motykou
"Slobo ubi se!"
"Slobo ži!"
Zasmiala sa
malými pästičkami
mi zamávala pred
nosom
"Eurovízija počala"
"kao braćia!"
a na miesto milovať
vojna učila "silovat"
"nemogu nemogu!"
parádne lečo
žlto zeleno červená
kucapaca
Guernica s nemým
erdžaním sivých psov
To vlci vetria stopu
stojím s nositeľom
ceny Henryho Millera
s Vincom Šikulom na
kúpeľnej dvorane
ktorej už v Lipiku niet
len krátery
pod vyvrátenými
stromami
Kalendár otočil list
z roku 1992 o štyri
dvanástky
Je po akcii
v Západnej Slavónii
to Blesk zabil
spenené víno
ohňom červeného besu
Vinca pozvali na besedu
do Záhrebu
vzal ma so sebou
Kto vedel
že v Osijeku v tú chvíľu
v starodávnej katedrále
príjmu do mystického
tela Spasiteľa
bábätko?
Zvony zvonia
Osijek je tieňom mesta
fasády rozderavené
Krylovými "včelkami
od vlkodlaka"
Kľakám si
žehnám sa
v mene...
križujem svet
modrinami
nevypočutých vyhlásení
o studniaroch a ich
hĺbkových rekordoch
o rybách plávajúcich
proti prúdu rieky Styx
kým prúd času
ich odnáša do zabudnutia
čo necítia lebo poznajú
len vlastnú plavbu vpred!
A Charón pristavuje
veľkokapacitné plavidlá
"Dalekodozorom gledame
lešove
mnogo lešove"
či medzi troskou
vypálenej rudy nezazrú
kúsky z vlastnej hrude
"Andželo andželo"
V Opatiji ešte hrá
orchester a na nuda pláži
je plno veď je sezóna
slnko páli vlnky sa
hrajú v kolky
deravé siete
návratov
a v každej klietke
tejto šialenej zoo
nájdete jedného
z tých kričiacich
križiakov ktorým
nik nerozumie
sú to ľudia
ale návštevníci
vidia iba paviánov
nepočujú nevidia
ich pravé grimasy
Babulice
Šušu
nesmrteľné
dieťa snov zeme
sfarbenej na
červeno!
Smiech strhujúci
stále nové
vzdúvajúce sa
a stále čerstvé
dodávky krvi
Chaluhy poznania
návratov do raja
kde z dna studne
vidíš na poludnie
pravé hviezdy
na nebi
Mohyla bez mena
iba kameň na ceste
do Pakraca
Vinco mi spieva
Ukazuje prstom
namiesto dirigentskej
paličky a ústami
napodobňuje
obľúbenú
heligónku
tru - tu - tu - tu - tú!
Trúbi anjel
čierny od roboty
aby sme zabudli
na vyliatu
slovanskú tekutinu
popráv
Nik ju už neochutná
zavreli "krám"
Pípa vyschla
podrezaná pod krkom
jej brucho je vypárané
a naplnené zdochnutými
mačkami s vycerenými
papuľkami so zaschnutou
penou slín
Ešte Babulice spím
ešte Šušu zavriem
náruč mám v nej
totiž výpredaj
kostnických pozostatkov
...a čo bolo na začiatku...
Kráčam zemou
vyprahnutou od sĺz
Ruky mám rozpažené
dlaňami smerom dolu
a po mojich krokoch
zo zoschnutých hrúd
vyskakujú šialene rýchlo
rastúce Jackove fazuľky
plné modro bielo žlto
krásnych kvetov
Predo mnou púšť
a okamžite za mojimi dlaňami
oáza nádhery
kaleidoskop farieb
Čím ich je viac na okrajoch
vädnú
vraciam sa pobehujem
okolo nich a prosím
vzývam
zo Slnka mi echo
výsmešne hodí
k nohám:
Ešte trikrát budeš sadiť
ale len desatina vzíde
Ťahá ma za nos
smejeme sa v náruči
V hlave sa mi zapne
televízor návratov
trojročný pehatý
noštek chlapčeka
a mocné ruky jeho
"majky"
Boja sa trasú sa
aj hlas sa jej chveje
Chlapca nesmiem
ani pohladiť
Boli tu pred týždňom
so zájazdom Holanďanky
chlapca naložili do autobusu
Bežala
a hodila sa za vlasť za otčinu
pod kolesá plechovej
obludy to on bol jej krajinou
on jej bol republikou
zvrchovaným územím
ženinej lásky ktorá už
nemá viac ale má všetko
má syna malého trojročného
s pehatým noštekom
Bozkal som jej ruky
"ó majko moja!"
Ostrovy pokoja
nad hlavami roztrhané
sukne oblakov
A v Záhrebe v roku 1996
na diskotéke niekto pustil
do vlniacich sa tiel
dávku zo samopalu
Bán Jelaćič na koni
všetkých "zagrebati"
sráčov "navzdory"
na oblohe padá hviezda
som jej lunochodom
kráčam s ňou
veď Mesiac vidno
trojmo a trikrát je
zakryté jeho pozadie
lebo sa to smie
milovať pach rozkladajúceho
sa tela čo kedysi bolelo
pri srdci
(na sviatok sv. Matky Terezy 5. 9. 2006)
Stando - dík, je o moja životná téma a viem, že sa jej už nezbavím a bude ma mátať po zvyšok môjho života, že som mal taký silný a bolestivý dotyk s vojnou, že som ju videl, prežil a prežívam ju už naďalej, aj sa mi o nej sníva, o čom je aj táto básnička...