A žili šťastne až kým sa nezobrali

hezky se to čte...i podruhé :-) *

ista znama mi povedala, ze vyskyt slova laska a pod. sa moc nevyplaca.... neveril som jej.... no musim priznat, ze asi mala pravdu....

Máš uplnú pravdu. Totiž tá metrová výška mi tam nejako nesedela práve preto som si myslel, že to vysvetlenie bude pravdepodobne v niečom inom. Teraz to už zmysel má ďakujem. :)) dakujem

vdaka danny za opät vycerpavajucu kritiku...na vycerpavajucu odpoved vsak ja velmi niesom sposobila. Celkom spravne si basen rozobral, v pazasi s doktorom vsak nehladaj nic viac...ide o bolest..ako to tu uz spomenul ašš. Prirovnavam bolest z injekcie ked som bola este malinka (na svet som sa pozerala zo sotva metrovej vysky) k bolesti zo zlomeneho srdca...mozno by sa mohlo zdat ze je to hlupe prirovnanie...ale ak sa nad tym zamyslis..male bezstarostne decko...co moze byt pre neho väcsia bolest? sice len fyzicka...ako malaa som si zazila asi aj väcsiu bolest...ale...skratka som to tak nejak chcela ozivit...dat do popredia bolest...a nenavist...co som potom premietla v pritomnosti podobnymi slovami ako v tej pasazi...len to som chcela, snad..som to podala aspon trocha zrozumitelne, dakujem Ti a pekny dnik (:

Smiem aj ja niečo povedať? Dúfam, že áno pokiaľ však nie tak prosím ctených čitateľov, aby sa neunúvali pokračovať v čítaní. Ďakujem. *** Uvažujem čím mám začať. Najskôr asi tým, že čím ďalej tým viac ma udivujú reakcie v tejto diskusii. Totiž táto báseň je oveľa jednoduchšia na pochopenie, ako napr. báseň: Jednej noci na balkóne. Napriek tomu práve tu sa „sťažujete“, že báseň nie je dosť zrozumiteľná (ak to smiem takto nazvať). *** Nevravím, že čitateľ musí nutne odhaliť všetko (ako tu už odznelo) „Co tím básník chtěl říci“, ale domnievam sa, že táto báseň nepatrí až medzi také „oriešky“, ktoré sa nedajú pochopiť po prvom prečítaní. *** Keď som už začal frázou „Co tím básník chtěl říci“ chcem ešte na margo toho povedať, že nie je nutné všetkému porozumieť... stačí pochopiť :) teda čitateľ sa môže vžiť do básne sám. Pokiaľ autorka báseň uverejnila, znamená to, že sa s ňou chce podeliť. A dáva nám právo na to, aby sme ju pochopili tak ako chceme. Napr. tou interrupciou. Nie je to nesprávny úsudok. Práve naopak. Ak to čitateľka cítila takto má pravdu! *** Nikde nie je napísané, že musí pri čítaní básne cítiť presne to, čo cítila autorka. Práve v tom je čaro poézie. V tom je jej zmysle a účel! Nuž a čo sa týka skutočnej myšlienky to treba ponechať na odborníkov. Napríklad na literárnych kritikov. Hoci ani oni tie skutočné pocity, ktoré prežívala autorka pri písaní básne nikdy nepocítia. To ostáva jedine autorke. Práve to je to súkromné, o čo nikdy uverejnením básne autorka nepríde. *** Čo sa týka mňa hodnotím báseň známkou 1/2 *** V prvom rade chcem vyzdvihnúť štýl akým je báseň podaná. Teda je vidieť, že si autorka dala záležať na tom, aby báseň bola svojou podobou čitateľovi príťažlivá. Je jasné, že sa autorka musela pohrať s tým, aby slovo rozplýva skutočne vyobrazovalo to rozplývanie. Už veľmi dávno som na nijakú báseň nemohol povedať, že svojím „výzorom“ priam dramatizuje (zobrazuje) to čo nám chce povedať. Je to vynikajúca myšlienka. V poézii sa využíva pomerne zriedka. (Ako napríklad aj symploké.) *** Zvažujem či mám aj túto báseň podrobne rozobrať, alebo to nechať výlučne na čitateľov. Nebudem to až tak rozpisovať, ale aspoň tak narýchlo sa ich pokúsim nasmerovať na tú, možno správnu, koľaj. *** Ako však vždy vravím závery si už musí spraviť každý sám... Pri rozbore básne musíme brať vždy do úvahy nadpis. Pretože často práve nadpis odhaľuje pravú myšlienku básne. (Nevravím, že v tomto prípade je to to pravé, ale ten nadpis určite nevznikol bez opodstatnenia.) *** „V to ráno som zistila, že som tak trocha mimo,“ *** Tejto strofe by mal rozumieť pravdepodobne každý (kto ovláda nejaký slovanský jazyk... samozrejme :) ) slovíčko „mimo“ nemusíme chápať v tomto prípade nutne ako poukázanie, berme to s rezervou.. ako už spomínanú dramatizáciu. *** „keď som zrnká kávy zaliala desivo živým pocitom“ *** Tak tu máme podobný motív ako v básni o kakau. Napriek tomu je to trochu iné. Zrnká kávy sa dajú pochopiť oveľa väčším množstvom myšlienok, ako napríklad kakao. *** Káva. Vezmime si to „od podlahy“ aké vlastnosti má káva? Je tmavá a horká. Tieto vlastnosti dokážeme zistiť základnými zmyslami ďalej je tvrdá a odolná a má typickú prenikavú vôňu. Káva sa pije zväčša na zvýšenie krvného tlaku teda napr. aby nás nebolela hlava. Samozrejme s tým ide ruka v ruke aj kofeín, ktorý v nás rozprúdi krv a mozog sa prekrvuje rýchlejšie. To je dôvod prečo má káva tie povzbudivé účinky. *** Nuž a my sa práve od týchto povzbudivých účinkov v tejto básni odpichneme. Teda HHB (hlavná hrdinka básne) zaliala povzbudzujúci nápoj desivo živým pocitom. Túto metaforu by som zatiaľ prirovnal asi k láske. K citu, ktorý je tak bojazlivo chránený a od ktorého človek často veľa očakáva. Skúsme ďalej. *** „včera bola l á s k a, a tak trocha aj budúcnosť (a domček a deti). Všetko sa to r o z p l ý v a“ *** Tí čo prečítali aspoň niekoľko básni isto tušia, že slovo včera nemyslela autorka doslovne. Chcela tým vyjadriť minulosť, ktorá však prišla tak náhle a nečakane, že si to ani nestihla v dostatočnej miere uvedomiť. Často používame slovný zvrat: „akoby to bolo len včera čo som ho videl...“ jednoducho nás niečo tak prekvapí, že si ani neuvedomíme, že uplynulo dosť času na to aby sa tá udalosť naozaj odohrala. Práve to autorka v tejto básni využila. Teda slovný zvrat – symbol prekvapenia. Toto všetko ešte znásobuje slovíčkom „rozplýva“. Teda znak niečoho čo sa nedá zachrániť a čo plynie medzi prstami a nedá sa tomu nijako zabrániť. Zvyšok by mal byť podľa môjho názoru jasný. *** „(A teraz to trocha zabolí, vravel mi doktor s láskavými očami a vpichol mi injekciu. A ja som tam sedela a mala som pocit, že umriem od bolesti. Hľadela som na svet zo sotva metrovej výšky a už mi dali dôvod nenávidieť)“ *** Tak toto je asi tá najťažšia pasáž, ktorá pravdepodobne mnohých čitateľov metie. Ja tomu hovorím vsuvka. Je však úplne očividné, že autorka nemá na mysli skutočného lekára. Opäť tomu môžeme porozumieť vďaka symbolom. *** Lekár lieči, ale obvykle si človek najprv musí niečo vytrpieť. Otázka znie kto by mohol byť tým lekárom v tejto básni. Báječne sa mi tam na základe vyššie uvedených skutočností hodí dobrý priateľ, ktorý chce pomôcť a preto musí odhaliť skrytú pravdu. Napr. Neveru. Teda vie, že HHB (hlavnú hrdinku básne) tým raní, no určite by ju bolelo viac keby jej to nepovedal. Na lekára sa to hodí geniálne predstavte si, že nejaký lekár vie o vašej chorobe, ale nepovie vám to. Čaká kým úplne zoslabnete, alebo kým na to prídete sami. Nebolo by to ne fér? Asi áno. Práve preto dobrí priatelia nezatajujú skutočnosť, nech bude akokoľvek krutá. Pravdepodobne preto som tohto pomyselného lekára pochopil ako priateľa, zvestujúceho nepríjemné skutočnosti. *** „Teraz to bolí a nenávidím všetko to mizivé, čo vraj bola láska.“ *** V závere hodnotí autorka pravdepodobné myšlienky HHB (hlavnej hrdinky básne) Predpokladám, že toto by už malo byť opäť jasné. *** Na záver chcem upozorniť. Že toto je len jedno z mnohých a mnohých vysvetlení tejto básne. Možno som sa aspoň trochu priblížil skutočnosti a možno som sa vzdialil ešte viac. Je to na každom či si môj rozbor „zoberie ku srdcu“ alebo si nájde inú – správnu teóriu. Možností je veľa. Koľko ľudí toľko chutí. „Poézia je pre ľudí, ľudia sú pre poéziu“ *** Celkové hodnotenie ***nadpriemerná*** Pekný večer ***fofo***

Tak to vidíš :) Často nás trápení zocelí, postrčí v podstatě vpřed, jen nám se v té chvíli může zdát, že klesáme ke dnu. Klesáme třeba proto abychom se mohli lépe odrazit... Čas je ten nejlepší lékař, to ví přece každý :)

ďakujem krásne...je to úžasné...a ten koniec "nevěděla bych jak silná umím být" ja som to tiež nevedela

já netuším co se ti stalo, ale... víš co ? - zkus si přečíst jednu moji zpověď, jmenuje se Od stolu i lože, možná si v tom něco najdeš pro sebe...

prejde...som o tom presvedčená..a serie ma, že mnoho ľudí sa utápa v smútku a nedokážu sa tešiť...z ničoho...ja som mala ťažké obdobie..a skrátka ten čas, čas, ktorému hovoríme, že lieči rany...on ich skutočne lieči a prejde to...a vyjde slniečko:)

Já vím, že je to o bolesti... každá bolest jednou přejde doufejme :)

hej, je to presne o tom...díky ašš..

....myslim ze boelst...tot vse...zadne zazraky...a analyzovat to nebudem...myslim ze napisane je to slusne..je to citit...vac neriesim...gut...

Pokud je dílo příliš osobní a autor je přirozeně více citlivý na reakce (a kritiky) pak by možná bylo vhodné zaškrtnout, že nestojí o hlubší kritiku, případně to vložit do Indispozice...nebo nějak naznačit v prologu. Jinak drtivá většina básní tady je o jejich autorech. Je někdy dost těžké rozpoznat zda právě toto dílo patří mezi ty "až příliš osobní", tím spíše, že pod dílem stojí : Autor stojí o hlubší kritiku

tak najprv vďaka za kritiky... vysvetlenia tejto básne sa odo mňa asi nedočkáte...je to o mne...a...je to proste dosť osobné.. btw celkom mám rada, že si každý z mojej básne vezme to, čo sa mu jemu páči...

ja mám rada aj takú z času na čas...:)

Já moc nemusím básně typu : Co tím básník chtěl říci ? Mnohem raději si sama dosadím své obrazy, které mi čtení navodí. I proto mám ráda poezii v pravém slova smyslu. Možná nám autor/ka poví o čem ta báseň je.

hm, to som zachytila aj ja, ale nejako mi to tam celé nesedí...

Mě napadlo, že by se mohlo jednat o interrupci (?) Ta zmínka o budoucnosti (dům a děti), pak ta pasáž u lékaře a nenávist z metrové výšky...) Celé mi to tam zapadá. Pokud to autor myslel takto...*

fakt som sa niekoľkokrát snažila, ale asi som nepochopila...:( ale inak sa mi to čítalo dobre:)