Preludy

„Čo, dopekla, si myslíš, že robíš?“

„Č-čo?“

„Čo si myslíš, že tu robíš, ty arogantná kurva? Snáď si nemyslíš, že toto nejako zachráni tvoj svet, že nie?“

„Kto je tam?“

„Óóóch, len mi nehovor, že si nespomínaš ani na to, čo máš v hlave, Milena. Ja som ty.“

„To je... nemožné. Toto len len ďalší sen, halucinácia...“

„Popremýšľaj znova, nula. Toto je také reálne, ako len život môže byť.“

„Prečo si tu?“

„Pretože ťa posielam domov, preto. Hej, nehovor mi, že sedieť na studenej podlahe a rezať si žily ťa baví...“

„Nechaj ma napokoji! Choď preč!“

„A ako to mám asi urobiť, Einstein? Ja som ty, ty si ja. Na nešťastie nás oboch – sme nerozdeliteľné.“

„Nepotrebujem tieto Freudove srandy počúvať! Nie teraz, nie tu! Ešte musím...musím pripraviť oslavu.“

„O áno? Hovoríš, akoby ti na tom skutočne záležalo. Akoby si si robila skutočné starosti o iných ľudí. Ale robíš to pre seba, Milena, a preto zlyháš.“

„Buď ticho!“

„ „Buď ticho!“ Tak sa vždy dostávaš z problémov, všakže? Hovoríš ľuďom aby stíchli, keď hovoria pravdu, keď sa ti dostávajú príliš pod kožu...Kam nikto nikdy nesmie preniknúť. Milena, si feťáčka. A hej, nehovor mi: „Robím to preto, lebo otecko mi ublížil!“ Na to láskavo zabudni. Čo si myslíš, koľko to vydržíš, keď toto začne byť skutočne vážne? Keď zostaneš sama a nebudeš môcť nikomu a ničomu veriť..?“

„Ale verím...v to. Verím, že mi to pomôže...“

„Jasné, lebo akú inú možnosť si mala, a máš? Potrebovala si sa zbaviť tej strašnej ťarchy, svojho svedomia, tých desivých snov a...všeličoho iného.Čo si mala, chúďa moje robiť? Čeliť problémom doma a inde? Byť spokojná sama so sebou?No to úúúrčite nie je riešenie!Vybrala si si veľmi správne – útek. Myslíš, že utekáš preč od problémov, ale vieš čo? V skutočnosti bežíš rovno do náruče vážnemu nervovému kolapsu.Veď sa rozprávaš sama so sebou! Tak to určite nie je niečo, čo by mentálne zdravá osoba robila, že nie?“

„Bože! Mlč! Mlč už!“

„Tak ma umlč! Vezmi si tie blbé prášky, čo ti dávajú tvoji priatelia a zapi ich poriadne tvrdým alkoholom, dobre?! A nakoniec sa nezabudni vyspať s nejakým rovnako predávkovaným idiotom ako si ty!“

„Neboj sa, Milena. Nezabudnem...“