Som ako voda

Nemožno ma chytiť a uväzniť v dlaniach. Pretečiem pomedzi prsty. Aj tých pár kvapiek, ktoré Ti  v dlani ostanú keď do mňa načrieš, po chvíli márne hľadáš.

Plávajúc po hladine dotýkaš sa ma len zľahka. Tak ako sa i ja len celkom jemne dotýkam povrchu Tvojho tela. Môžeš sa ma dokonca i napiť, ale Tvojou súčasťou sa nestanem. Ten pocit, kedy si myslíš že áno, je krátky. A prchavý.

 

Ak ma chceš skutočne poznať, nesmieš sa báť hĺbok, pretože moja podstata, moje skutočné ja je ukryté v jej tmách. Ponárať sa do tej hĺbky nie je vôbec jednoduché. A nie každému sa moja hladina roztvorí. Niektorí márne hľadajú to správne miesto, kadiaľ sa dá vstúpiť do mojej ríše. A ak sa aj hladina pre nich roztvorí sama, ak mám chuť poodhaliť niečo z mojich tajomstiev, nie každý dokáže prekonať strach z neznámeho a ponoriť sa hlbšie. Tam, kde už nepreniká svetlo tohto sveta. Do zakrivených priestorov nikdy a nikde nekončiacich. Tam, kde je nekonečné a nekončiace i poznanie samo.

 

Tam dole, v tichu a tme, voľne sa vznášajúc v náručí vody, ktorej som súčasťou, tam sa otvára ríša mojich myšlienok. Môjho poznania. Tam nachádzam poznanie ja a jedine tam je možné spoznať i mňa. Iba v tých hĺbkach sa môžeš so mnou prepojiť a byť so mnou jedno. Len tam dokážeš preniknúť každú moju čiastočku tak, ako ja Tvoju. V tých nekonečných hĺbkach sa celkom obnažení jeden pred druhým stávame jedným. Jednou mysľou. Tam sú telá nepodstatné.

 

A keď sa takto prepojení vynoríme na povrch, dokážeme intenzívnejšie preciťovať i to, čo je spojené s hladinou. Potom už môžeš voľne plávať. Kĺzať sa po hladine. Vychutnávať si môj dotyk – dotyk vody. Cítiš ma vtedy oveľa intenzívnejšie. Zavrieš oči a necháš sa knísať a voľne unášať. Teraz cítiš moje skutočné ja. Mysľou tam v hĺbkach prepojený so mnou v jedno, pociťuješ ma intenzívne i v svojom tele. Na jeho povrchu. Nádherný pocit. Pocit zdieľania mysle a vzájomného obmývania.  

 

A vtedy sme jedno. A som Ti prítomná, nech by si bol kdekoľvek. Padám na Teba ako dážď. Som súčasťou hmly, ktorou prechádzaš, v snehových vločkách Ti dopadám zľahka na vlasy. Som v šťave jablka, z ktorého si uhryzneš pred spaním. V slzách, ktoré Ti tečú, keď Ti je za mnou smutno.

 

Najradšej som však roztopašná. Vtedy na Tebe nenechám suchú ani nitku. A Ty ma cítiš všade.

Je nádherné mať odvahu vstupovať do hĺbok. Je nádherné byť jedno.