Flotila na jej tele

Prisadla si ku mne na lavičku, hoci ostatné boli prázdne.  Čítal som noviny, ale po chvíľke som sa prestal sústrediť a nenápadne som si ju obzeral. Dívala sa na vlny, ktoré narážali o mólo. Nebola veľmi  pekná, ale bolo na nej niečo , okrem okrúhlych pŕs a mokvajúcej škvrny na tričku, čo ma nútilo pozorovať ju.  Tmavé vlasy jej rozfúkaval vietor. Zaplietla si ich a prehodila cez plece.  Tak ešte viac vynikli jej ostré črty a  strieborný krúžok v nose. Zapálila si cigaretu a ponúkla aj mňa.  Odmietol som.  Postupne sme sa zahaľovali do dymového oparu a ona mi odhaľovala svoje vnútro.

Pochádzala z vnútrozemia. Už niekoľko rokov kráčala po brehoch morí, fotila majáky v prístavoch a písala o nich príbehy.

„Raz vydám knihu,“ povedala a ja som sa nad tým iba pousmial.

 Jej oči mali farbu rozpáleného piesku ako zabudnuté miesta, kde sa narodila.

„Vždy som snívala o mori.  O vetre, čo triešti vlny o skaly a krákajúcich čajkách v povetrí. Toto more je chladné a špinavé,“ prestala rozprávať. Všimla si, že pozorujem škvrnu, ktorá sa jej zväčšovala na bielom tielku.

Opatrne ho nadvihla.  Jedna z lodí, ktoré mala vytetované na bruchu, krvácala.

Zobudil som sa okolo poludnia. Ona ešte spala, vyčerpaná nočným rozprávaním o lodiach na jej tele.

 „Sú tu všetci, s ktorými si sa vyspala?“ spýtal som sa, keď som prstom prechádzal po menách lodí.

„Nie. Iba tí, u ktorých  chvíľu kotvilo moje srdce.“

Moje starnúce telo sa ovlažovalo jej mladosťou a ona sa pokojne pohojdávala na vlnách dočasnej lásky.

Odkedy starosta vykázal všetky prostitútky z mesta, lebo mu odmietali platiť dane, neotužoval som si ducha a telo tak často. Len občas som našiel trocha potešenia medzi kyprými brehmi kuchárky Berty z neďalekej reštaurácie. Po večeroch som jej zvykol vyberať zapáchajúce rybacie kostičky z vlasov a šepkal jej sladké slová.

Po tom, čo som sa tam objavil so Zarig, dostával som oveľa menšie porcie, láskyplne prichutené preháňadlom.

Ležala na mojom pleci a hrala sa s chĺpkami na hrudi.  Ťahavý smútok sa spolu s konopným zápachom  clivo krútil okolo nás. V tom krátkom pochabom okamihu som zatúžil  ostať s ňou navždy. Čo v mojom prípade znamenalo možno ešte tak dvadsať rokov. Vedel som, že tak dlho netrvá žiadna večná láska.

Začiatkom jesene ma skolil zápal pľúc. Niekoľko dní ma gniavil horúčkový démon a zatláčal mi oči do hlavy. Spomínam si, ako som šúpal tekvice so starou matkou. Vyzerala tak nemŕtvo a sviežo, keď mi z hrude vyťahovala zhrdzavený hák priviazaný o lano. Z blúznenia  ma vytrhol silný kašeľ. Prudko som sa posadil. Zbadal som ustarostené oči Zarig. 

Doniesla mi do postele raňajky. V takmer priesvitnom nedovarenom bielku sa pohojdával žĺtok . Môj vyhladovaný  žalúdok sa pri tomto nevábnom pohľade vzbúril.

„Láska prechádza cez žalúdok,“ zobrala tanier spredo mňa a vyliala jeho obsah do koša.

„Láska prechádza úplne inými miestami,“ zasmial som sa a vzápätí ma pichlo v hrudi.

„Srdce nikdy nie je vďačné, žalúdok niekedy áno.“

Chcel som jej porozprávať o iných miestach na jej tele, o plytčinách a brehoch, po ktorých kĺže hladná láska, o zátokách do ktorých sa  vlieva a o  prístave, do ktorého sa vnárajú lode, ale bolesť v hrudníku sa zväčšovala a slová sa roztrieštili v záchvate kašľa.

Keď som sa prebudil, čakala ma rybacia polievka z reštaurácie. Berta sa už na mňa nehnevala,  keďže mi z nej nekrútilo črevá.

O niekoľko týždňov sa moja starecká sila znova vrátila a tak som mohol Zarig oplatiť jej starostlivosť.

Vrátila sa nadránom. Pritiahol som si ju k sebe. Strhla sa bolesťou. Vyhrnul som jej blúzku. Pod fóliou sa v rannom brieždení zaleskla bárka s mojím menom. Vedel som, že ju vidím naposledy.

O niekoľko rokov neskôr sa do mesta znova vrátili prostitútky. Bol som už pristarý na to, aby som im platil za ich lásku. Ale každý štvrtok večer som si s nimi zahral aspoň poker. Ráno som sa vybral na prechádzku podopierajúc sa o paličku a zdvorilo zdravil tieto dámy.

 Sadol som si na lavičku a otvoril noviny. Usmievala sa na mňa čierno-bielo  zo zadnej strany knihy, o ktorej bol článok.

Jej flotila sa časom rozrástla. Už aj na  rukách a vo výstrihu mala vytetované obrázky lodí. A niekde v tom rozbúrenom mori jej života sa pokojne hojdala aj bárka s mojim menom.