Víla

rád som sa ponevieral po lese

a užíval si chvíle plachosti

ako imelo sa mi

vrástla do kože

a ovanula ma vôňou

ihličia

opatrne som schádzal

do rokliny

kde sa rozlievala tyrkysová 

keď som mal chuť

napiť sa a skočiť

vždy ma pevne chytila

za vlasy

občas ma rozložila

na čistinke a nahlas

mi počítala letokruhy

najprv ústami potom rukami

až napokon

som sa stratil

v tme

na pár sekúnd

zvony v mojej hrudi prestali biť

prebudil ma až hlas

šepkajúcej