Kankán odtoku

Návaly oblín tvojho tela ma zavalia na dva dni a pluh sa k nám nedostane lebo nechce a ani ja potom netúžim lebo som spokojný to len ty hovoríš o starej žene hoci v tebe stále drieme dievča z mojich dní a vidím ťa očami aj o generácie mladších ktorí ti hovoria že si krásna a ja sa neponáhľam to len neustále prichádzajú malí trpaslíci ktorí svet zapratávajú novými smetiami nešťastných druhých žien kým sa ti čižmy zabárajú do bieleho asfaltu a ja súhlasím že sneží vtedy keď ty si neoddychovala a nič si nestihla len ten kladný zápor a hrniec som nakoniec umyl bubnovaním myšlienok ktoré bombardujú smaltované dno v nás a odtok sa rozosmial do dupotu kvapiek tancujúcich kankán

---