Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seBrat a ja
Výběr: hermit, Naso, Print
27. 03. 2002
23
0
3517
Autor
Bix
mame sa na krk
zavesila päťdesiatka
ako ruky
ruky dve
mama splodila
brata
ktorý nebude
nikdy tehotný
mama sa učila po srbsky
mala hrubý
veľký slovník
nerozumela
ani vlastnej reči
ako mladá
bývala na dedine
niekde za kopcom
ani neviem
nenašla som to
na mape
mama spieva
že si zajtra kúpi flautu
a začne chodiť
do hudobnej
Aššurballit
09. 05. 2005Aššurballit
09. 05. 2005Aššurballit
09. 05. 2005Aššurballit
09. 05. 2005Aššurballit
09. 05. 2005
Nemám cit pro rozlišení epiky a lyriky, ale toto mi připadá spíše epické. Jinak nemám, co bych dodal...
tak já teda nadšený nejsem, ale líbí se mi ta báseň. Je lidská, ale tipů zdá se mi je tady nějak přebytek. Normálně bych dal, takhle postavím se na druhou stranu vah.
ale líbí. :)
hmm...este uvoľnenejšia výpoveď...tak bez úsilia vypovedané, sa to zdá...aj sa mi to páči, ale čítal som od teba aj lepšie
skor epika!!! mama ma krizu stredneho veku??? ja to poznam u fotra!!!
no neviem!!! mozno!!! ved sa hovori, ze ta kriza je v podstate pozitivna, ludia robia to,co vzdy chceli!!! no uvidime ako to dopadne s nami!!! mame este kopu casu!!!
Astalavista
27. 03. 2002
Túto si nedám! Táto sa mi zamlúva celá a je taká nevinná...z pohľadu dieťaťa. "Mama dnes..." to ma tak berie. Plné nežného uctievania a pochybností o jej činoch, ale ona vie, čo robí, VEĎ JE TO MAMA! :) to je môj krásny dieťatkovský pohľad, ktorý milujem...a zdá sa mi až, že nejako Nasovské je to (koniec detstva a iné pestvá)...pamätáš? vždy sa to začínalo: Malé dievčatko nevedelo.... a takto...toto je tak ÚŽASNÉ!
začnem o krvi zase písať pozitívne...rod je úžasný strom, ktorý sa vinie...a stačí mi ešte len nejaký Andúril a je to! :)
ale už zo mňa hovorí toľko hlasov, že keby som teraz začal písať dlhšie kritiky, neporozumieš... :)
mám ťa rád a hudiem si piesne
denis
Nuž prekvapuješ. Svojou poslednou tvorbou. Experimentovanie ti ale sluší. Skromným počtom slov a riadkov načínaš témy, ktoré sú vďačné aj pre epiku. A predsa tak ľudské a skryte aj nežné. Nádej verzus nenaplnené sny matky (cudzie jazyky, flauta) po čomsi viac - a keďže sa dcéry identifikujú s matkou, je to aj báseň hlboko osobná. Moment príchodu brata (ktorý nebude tehotný, nespozná údel ženy) to len prehlbuje...
Som rád, že ťa poznám aj osobne!
tipovýber