Braček môj,
som tu už toľkýkrát... A opäť ostávam mlčať ako malé dieťa. Len tu tak hladím do prázdna, kde sú všetky tie slová a všetko to, čo ti napísali títo úžasní ľudia... A mám chuť zakričať: Príďte si toto prečítať, vy všetci, čo si myslíte, že váš život a názor je taký jednoznačný a neomylný. Príďte a hanbite sa.
Mám Ťa rada braček. A aj keď som malá, tak ťa celého objímam. Ani nevieš ako strašne Ti rozumiem!!!!!!!!!!!
A mimochodom - literárne fantastické dielo!!!
nesmieš premieňať hrdosť na pýchu - to nie je to isté
šašo na špagátoch .... tichý
neposmieva sa
nádych ........ a výkrik neprichádza
ktosi opäť potiahol za špagát
otáčam hlavu, oči k zemi
stratené nožnice ..... špagáty ostávajú
(ale ty si sa odstrihol tak môžeš byť hrdý?, spokojný? na to vieš odpoveď len ty)
...aqua: asi tak...ale nie som na to hrdý. možno sa mi len zdá, že je to lepšie, nebyť na špagáte, ale nemám byť na čo hrdý. byť hrdý predznamenáva pýchu a pád (aspoň v mojom prípade).
tanganika: takže ti "iba" ďakujem
kalais: ako myslíš...ja sa nehádam. :) ďakujem, ďakujem, ďakujem!
Amanda: hlboko...asi. :)
Peťo: iba
vsetko bolo povedane, takze iba t*
Silne... tam nekde hluboho z duse...!*
...zarazuji do klubu
Pane, ďakujem. Sem chodím ako po vodu, kde sa nepýtajú, "iba" som prijatý.
tvá báseń ve mě dozrává, dozrává, už se mi líbí i druhá půle, te´d ještě nechám dozrát samotný závěr, trochu tam cítím stín tak trochu patetické hořkosti... ale je to celé neobyčejně silný text, opravdu...
braček: nie - veľmi si ma prekvapil úprimnosťou...nie si schovaný za mozaikami a si tu plnšie a otorenejšie ako kedykoľvek predtým...a Tvoje slová hovoria...tynic povedal "Mythus to prostě napsal" a ja k tomu nemám čo dodať...
je tu mnoho...a oveľa, oveľa viac...
ideš v kruhoch a naberáš toho na seba...vždy niečo znova podnieti, znova pripúta - ešte toľkokrát
hermit: cítiš správne...to je pátos ako má byť! Presne taký, aký nemám rád...že áno. Ale nejako mi to tam bez toho nešlo...ja, ja viem- je to blbé... :) a kebyže to vyhodím? hmmm...
nie...už je to napísané a je to odraz vtedajšieho pocitu, nechcem sa tváriť inak, chcem to mať "archivované" tak, ako to bolo naozaj. nesmiem staré básne meniť len preto, že to cítim teraz inak...neviem, či chápeš...
silný text? hm. tak dobre.
ďakujem :))
Ľubka: plnšie a otvorenejšie...otvoriť sa- zraniť sa- uzavrieť sa ešte viac? dokelu, ja viem, že ťa strašne odrovnávam tým pesimizmom, ale ja si asi nepomôžem...ide to na mňa ako choroba. a nejako nevládzem.
tak ja som to prostě napsal? Beťár jeden! :) dobre, maličká, ďakujem
Deni!
Braček: chúliť sa, skrývať sa, utekať pred šancou...alebo trochu zariskovať - hoci je to oveľa, oveľa ťažšie
ale na odvahu bývame hrdí...keď príde
...a je to dobré? (rečnícka otázka... :))
nechajme tak, odpovedí sa nedopátrame...aj keby sme chceli...ono, cestu nám ukážu múdrejší (pozeráme na oblohu)...
ľubka, ďakujem za tú námahu, ktorú pri mne vynakladáš...je jej veľa, ja viem.
chýbaš mi tak veľmi
deni
nestojí to námahu ( naozaj ) :o)
mám rad aj Teba, aj diela, to mi stačí
čuduj sa svete, aj toto mám rada
víš, Mythus, moc se mi to líbí tak zhruba do poloviny a pak už mi přijde, že intenzita tvého osobního sdělení totuoto básní slábne... ále nepochybně sis ji do morku prožil a strávil nad ní dost času... někdy možná není (aspoň ne v poezii) nutné říct úplně všechno, co cítíme a vystává nám...
takže TIP
Do epiky si sa doteraz moc nepúšťal, avšak tento pokus je fakt OK. Neviem si pmôcť, ale chvíľkami mi to tempo a rytmus a osobné videnie stavu vecí pripomínalo niektoré moje básne tohto žánru.
Zaujalo! Fakt!
T.
a vlastne keď si to ešte raz čítam tak aj výber redakčný...
...a môžu si o Tebe myslieť čosi veľmi zlé, lebo ego človeka, chtiac-nechtiac, je takto dotknuté.
Myslím, braček, že nemá zmysel hľadať chyby. Ako by som ich nehľadal ani v živelnej poézii Bukovského. ...
Kričal som, keď som myslel, že môžem byť počutý. ... Tie jahody si dočiahol, aj keď - možno si nemal. No, vieš, že už to nezmeníš. Pretože už si navždy vidiaci, odvtedy, ako si prvý krát zakúsil, odvtedy rozumieš pohľadu človeka, ktorý mu nerozumie, odvtedy si sám. Odvtedy objatie nepomáha, ako by malo, odvtedy slová káždého (ako aj tieto slová) prejdu iba po povrchu, lebo... lebo pravda sa nehovorí, iba JE. Je tak holá, tak neskutočne holá.
Závidí a Ty vieš, že sa mýli. Pretože kto počul o mučenníkovi, obdivuje ho, ale nevie nič.
Braček môj.
...ach ľudia. Neviete si predstaviť, koľko sily, aký kus duše mi zobrali...
Brunhilda: slovenčina...myslím, že občas vie vyjadriť tak veľa. :)
Bix: Sestrička- a ja som myslel, že táto báseň mi bude akýmsi fiktívnym koncom...sestrička...ja sa za ňu hanbím, veď som ňou urazil, veď som ňou povedal také zlé veci, veď som odvrhol dnešných ľudí...veď som...ja neviem, bojím sa, že nerobím dobre...bojím sa, že mi to udrie do hlavy. Vystáva nová nádej, umierajú staré pochybnosti. Je to dobré? Stratím kus zo seba, stratím charakter. ďakujem ti, že si so mnou
Tynic: to sa mi snáď len zdá...
Hermit: ...ty si tu asi jediný triezvy! :) prežil- a trpko. Ja viem, uvedomujem si, že tá druhá časť je tam akoby naviac, ale nemohol som to nechať...pre mňa by stratila význam. Musel som sa vyplakať...nad sebou...nad všetkou tou hlúposťou.
Naso: Ako povedal (napísal do jednej básne) Daniel Hevier, a mýslím, že je to aj prípad práve tejto :
"Dnes sa píšu básne
na jedno použitie
básne, ktoré dnes večer
budú mŕtve
básne z igelitu
básne bez inšpirácie
básne na niekoľko hodín
básne ako táto
ktorej v tejto chvíli tak
nekonečne verím"
každopádne vďaka za výber, vďaka za tvoju dvôveru.
Peťo: aaach...Peťo, a prečo oni ubližujú mne? Kde berú na to právo? A keď im ja poviem niečo, prvýkrát (a uvedomujem si, že ani ja na to nemám právo), dostanem na frak. Nie, nikto ma nezbil, to by si netrúfli, ale ničia ma. A oni ma zakrátko zničia, majú moc, je ich veľa. A mučenník sa už nestáva obdivovaným, ale zavrhovaným. Musím obstáť veľa a ja už len ťažko držím na svojom mieste. Je ma málo, menej ako inokedy. Nehľadám chyby, prichádzajú samy, prichádzajú a nechcú preč. Snažím sa držať zobák, ale občas sa mi vyšmykne nejaké slovko, ktoré hovorí za všetko. Prezradím svoj názor, ktorý je tak neobľúbený a nekomerčný, oni nechápu, nechápu, že majú slobodu povedať čo chcú a mne ju berú. Pomaly sa zhrbím ak nedostanem objatie, ktoré už tak dlho potrebujem, ktoré ako jediné pomôže. Pomaly sa hrbím.
Sestrinka, braček: mám vás veľmi, veľmi, veľmi rád. A neodchádzajte prosím, aspoň nie teraz. Potrebujem vás.
All: ďakujem za vcelku pozitívne kritiky, ďakujem za povzbudenie. Mám vás rád.
denis
jen castecna odpoved na otazku, ale pjekna!
jo, rozhodne típ típ
mozna mi troska unikla diky slovenčině, ale jazyk je to zaujimavej :o)