Pokora

teším sa, že je to nevnímam takto sama a  ďakujem

Zvedavec, naprosto s tebou souhlasím. Pokora není zbabělost ani ponížení, nýbrž vnitřní síla a vyrovnanost.

R.L. - mala by som u Teba oceňovať úprimnosť?

tak áno, pravda, kto kráčať ani nezačne, zotrvá tam, kde bol

usilovnosťou si sa určite pričinila ... skúsenosť mám podobnú ...  to, za čím idem, nie vždy nadobudne podobu, akú si predstavujem, to je to prekvapenie a aj uvedomenie si svojej nemohúcnosti ...  väčšinou sa ukáže, že ponúknuté je pre mňa oveľa prospešnejšie, ako čo som si vysnívala, no a to už iba ďakujem ako také hoviadko ... prácu som myslela vo svojom vnútri, učiť sa čo najmenej chcieť niečo konkrétne a prosiť o veci vnútorné, ako v hore uvedenej modlidbe

Dievča z lesa - o práci

moja skúsenosť: Ja zase niekedy chcem zmenu, ale nejde to, tisíckrát začnem, presne toľkokrát sklamem ešte aj seba

a potom niečo (nie vlastnou zásluhou ) pochopím, - "osvieti ma"a už to zrazu ide...dostanem motiváciu, lebo rozumiem a mám dosť síl, nezaslúžene

---

podobne som hľadala pred rokmi všetkými možnými spôsobmi pol roka zamestnanie a nič! Mala som predstavu, aké to má byť zamestnanie, lebo len tu mám šancu. Zbytočne vynaložená námaha. Pokračovala som už len zo zvyku, neverila som

Potom ma život dokopal k niečomu, o čom som dovtedy nemala ani poňatia, zmenila som zamestnanie a pochopila som, že našla som niečo, čo bolo oveľa lepšie, ako som si naplánovala ja

moja usilovná práca a zacielenie mi boli na nič, ale našla som bez snaženia niečo lepšie, hoci  som sa zamak nepričinila

vtip je v tom, že prácu neodvádza Ježiš, či vesmír, či kolobeh života ... tú prácu musím odviesť ja, to znamená úprimne pomenovať na akých zmenách  túžim v sebe pracovať a  zoštylizovať prosbu či modlidbu o pomoc, poprípade sa s nejakou stotožniť ... prosbou dávam najavo svoju pokoru, že nie som všemohúca,lebo keby tak bolo, mávnutím prstu  by som svoj život mohla meniť, akoby sa mi  zachcelo... prosbou prosím o pokoj v duši, aby mi zostala sila na prácu

Možno vyslovovanou modlitbou meníme sami seba. Ktovie. 

Ale vyhradený čas na modlenie - zrovnávanie sa s ideálom, rozmýšľanie, vymedzený čas na hľadanie - človeka mení.

:)

Ten Ježíš má ale hodně práce. Všecko aby dělal za vás :-)

Norsko 1

Poznala som kedysi jedného mimoriadneho človeka. Keď sme sa o ňom rozprávali, zhodli sme sa, že z neho vyžaruje očividne pokora. A zároveň  aj dôstojnosť. A ľudia to cítili a správali sa k nemu úctivo. Bolo to vzájomné. Cítili sme sa s ním s ním slobodne a veľmi príjemne. 

Zapôsobil na mňa.

Ja som ale z iného cesta.

Ako sa dá tak jednať, som netušila.

---

Nedávno som sa stretla s jednou motlitbou o pokore. Začala som nad ňou rozmýšľať. Bola to táto:

Ježiš, tichý a pokorný srdcom, vyslyš ma.Od túžby, aby si ma vážili, osloboď ma, Ježiš.Od túžby, aby som bol vyvyšovaný, osloboď ma, Ježiš.Od túžby, aby som bol ctený a chválený, osloboď ma, Ježiš.Od túžby, aby som bol uprednostňovaný, osloboď ma, Ježiš.Od túžby, aby ma všetci prijímali, osloboď ma, Ježiš.Od strachu, že mnou budú opovrhovať, osloboď ma, Ježiš.Od strachu, že upadnem do zabudnutia, osloboď ma, Ježiš.Od strachu z neúspechu, osloboď ma, Ježiš.Od strachu, že budem ponížený, osloboď ma, Ježiš.Od strachu, že nebudem prijatý, osloboď ma, Ježiš.Keď iní majú viac úspechu ako ja,daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.Keď sú iní viac prijímaní ako ja,daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.Keď sú iní viac milovaní ako ja,daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.Keď sú iní uprednostňovaní predo mnou,daj mi milosť prijať to v pokoji, Ježiš.Amen.kardinál Merry del Val, 1865 – 1930

Keď som si čítala jednotlivé prosby na prvý raz, hovorila som si zdesene, že toto teda nie je nič pre mňa. Neviem sa s tým stotožniť.

Napr.

"Od túžby, aby si ma vážili, osloboď ma, Ježiš."

potom mi po čase došlo, že len taký človek je schopný neprahnúť po tom, aby si ho vážili, kto je vnútorne istý, naplnený, vedomý si svojej hodnoty a nemusí už drankať Boha, vesmír či život, aby mu dali niečo menšie, ako on už má. 

A podobne ostatné prosby. Všetko mi do seba zapadlo a vnímala som to sama pre seba ako objav.

Tak preto o tom píšem.

Proč píšeš o pokoře? Domácí úkol?

na pokoru treba sebavedomie premožiteľa pýchy ... vďaka za zrozumiteľnú úvahu

Vďaka Vám všetkým, ktorí ste čítali, prípadne tipovali, komentovali a zamýšľali sa so mnou

Krásná a pravdivá myšlenka. 

pokora přichází s roky přemýšlení, chybování, uvědomování si... a jestli jsem bohatá nebo chudá je jedno... když přichází, člověk to pozná :)

úvahu bych brala trošku víc rozepsanou... ale asi i tohle stačí, aby se člověk zamyslel

ja zase mám rada farebnosť a žiarivé farby

:) vďaka za odpoveď

možná jen nemám ráda modrý písmo :)

Dadik, lebo?

otázka je, čo vnímaš pod slovom pokora

tady bych souhlasila s Oldjerry.. text mi ale přijde příliš zjednodušující

Je škoda, že mezi básníky se dnes pokora prakticky nevyskytuje. Vyjímkou jsou možná jen někteří básníci křesťanští. Ti jsou ale veřejnosti prakticky neznámí. Nejspíše právě proto, že jsou pokorní. Tip.

Ono těch mixů sebevědomí a pokory je možných mnoho na různých úrovních, ale jejich akceptace trochu stírá funkci základních fakt a hodnot.  Tedy zpět: je to tak - nejlepší je vyvážený poměr  sebevědomí a pokory, což ovšem předpokládá dokonalou orientaci ve společnosti a životě, což je luxus, jehož dosáhne jenom málokdo. Sebe raději analyzovat nebudu... ale pochválím myšlenku úvahy***