Moja úžasná deväťdesiatjeden ročná mama

„Tak som rozmýšľala, Gabika, aká som ja sebecká. Nikdy som nechcela byť niekomu na oštaru a vlastne som. Nemusíš mi volať a počúvať tie moje výlevy. Nechcem ťa obmedzovať. Nechcem, aby si to brala ako povinnosť,“ začína mama hneď zrána.

„Už sme to skúšali, mamula. Potom sa bojíš, voláš Monike.“

„Sľubujem, že už nebudem. Uvedomila som si, že teraz, keď Peťka bude robiť od pol dvanástej, nemôžeš so mnou do desiatej telefonovať, potrebuješ navariť, dať jej obed, aby ste to stihli.“

„Pozri, mami, jediné, čo ma zväzuje je tá pravidelnosť. O pol desiatej a o šiestej. O oštare a výlevoch nerozprávaj, nerozmýšľaj takto. Ja sa s tebou rada porozprávam. Nebudem ti volávať doobeda, zavolám ti poobede, keď bude Petra v robote. A večer, keď ti bude smutno, prezvoň ma, zavolám ti. Aj kedykoľvek cez deň, ak budeš mať chuť porozprávať sa, zazvoň, len nemaj strach a nerob paniku, ak nezodvihnem hneď. Len čo budem voľná a nájdem zmeškaný hovor, zavolám ti.“

„Dobre, moja.“

„Možno sa ti zdá čudné, že chodíme s nákupom, keď nie si doma. Vysvetlím ti to. Mišo bol na rehabilitácii dať predpísať bratovi nejakú pomôcku. Asi štyri dni na to, mu volal doktor, že je pozitívny, obvoláva všetkých pacientov, s ktorými prišiel do styku, aby sa prihlásili na regionálny úrad. Mišo tam telefonoval, chcel sa objednať na test, ale vysvetlili mu, že pokiaľ mali obidvaja rúško a po odchode z nemocnice si vydezinfikoval ruky, je malá pravdepodobnosť nákazy, nech nechodí, iba sa pozoruje. Vieš, že veľa pacientov je bezpríznakových. Sme s ním v kontakte, nechceli sme ťa ani vystrašiť, ani ťa ohroziť, preto ti to hovorím až teraz.“

„Áno? Ja sa bojím len o vás, čo už po mne.“

„Práveže tebe by to skomplikovalo život, čo potom s dialýzou. Teba musíme chrániť v prvom rade.“

„Minule nám dali podpísať taký papier od primára. Ako máme byť zodpovední, že na jednom dialyzačnom stredisku dvaja nezodpovední pacienti nakazili ostatných, došlo aj k úmrtiu. Máme hlásiť telefonicky, ak máme akékoľvek príznaky, pošlú pre nás extra sanitku.“

„No vidíš, práve preto.“

„Sú tam dve miestnosti oddelené od ostatných, ale keby nás bolo viac, neviem, čo by urobili.“

„Už prešli dva týždne a zasa problém. Mišo má žiaka v karanténe. Tak ti Monika znova dovezie nákup a jedlo v utorok, keď nebudeš doma. Snáď toto raz pominie a začneme znova normálne žiť.“

Zatiaľ to funguje, ako sme sa dohodli.