Vianočné vysvedčenie na dialýze

„Nemám sa dobre. Zase ma bolí ten bok. Toľko som si toho naplánovala a teraz sedím skrútená vo fotelke a nič nerobím. Keby som aspoň vedela, z čoho to mám.“

„Máš to z chrbtice, naťahovala si sa s tým zimným paplónom, nepočkala si na Jula, ten ti ho už iba obliekol. A čo si mala naplánované?“

„Aaale, chcela som si ísť kúpiť chleba.“

„Ty nemáš chlieb? Veď ten ti Iva nosí. Prečo si mi nepovedala včera, keď sme ti niesli jedlo a nákup?“

„Lebo som nevedela, že  budem ráno takáto skapatá.“

„Keď som sa ťa pýtala, čo treba doniesť, už vtedy si mi hovorila, že si ledva domov došla od kaderníčky, hlava sa ti krútila. Koľko ešte máš?“

„Na dnes, aj na zajtra.“

„Nikam nechoď. Ak ti Ivana dovtedy nedonesie, prídeme v piatok. Ale rozmysli si a napíš, čo ešte.“

„Keď budeš kupovať TV Max, kúp aj Betke.“

„Prosím? Veď som ti doniesla Eurotelevíziu. Tam máš program od devätnásteho decembra do nového roka. TV Max je do Štedrého dňa. Potom bude niekedy medzi sviatkami nový, nustriehnem ho, Petra je od štvrtka doma, už má dovolenku. Preto som to vyriešila takto.“

„Tak môžeš kúpiť aj Betke tú Eurotelevíziu.“

„Ale prečo, mami? Veď hovoríš, že k nej stále chodia vnuk, vnučka, dcéra, prečo jej nekúpia?“

***

„Mami, bola som v Rozkvete, tam ma pustia aj s dôchodcami. Kúpila som ti veľkú bonboniéru s čokoládkami pre všetkých a tri malé. Kávy sme ti doniesli včera, na dialýzu na Vianoce máš všetko.

To som si zasa vypočula. Načo som jej objednala u Paľka vianočné pečivo pre sestričky. To ona minulý rok nemala spätnú väzbu, nevedela, koho ponúkli. Ona chce bonboniérky a kávy , čo minule Mišo kúpil Lydke, ale nie také veliké! Desaťdekové! Paľovi a tej malej nedá nič. Paľo sa tam len tak motá a nikdy neni do konca smeny. Že je zdravotne znevýhodnený, to je mame fuk. Tá, čo sa o ňu pekne stará, tej dá bonboniéru a kávy si ešte rozmyslí komu. No jasne. Mama potrebuje odmeňovať a trestať, spoločné vianočné pečivo by nesplnilo účel.

Chlieb idem kúpiť o jedenástej, tam ma skôr nepustia. Koľko chceš, aby ti vydržal aj cez sviatky?“

„Jeden mi bohate stačí, veď ešte mám v mrazáku. Ibalgin už nemám. Tú Eurotelevíziu si Betke kúpila?“

„Nie. To som pustila z hlavy. Prečo ti na tom tak záleží? Stále hovoríš, aká je Betka neochotná, chodí do Kauflandu a neopýta sa ťa, čo potrebuješ. Ani chlieb si nedáš kúpiť, lebo je neochotná. Nerozumiem tomu.“

„Ale minule mi aj cesnak dala.“

„No, drobný, aby ho nemusela vyhodiť. Pekné si nechá pre seba.“

Poleno, poleno. To sú tvoje slová. Nič dobré si na ňu ešte nepovedala.

„Ale neni ona zas taká, to len tak možno vyznelo. Dobre, tak jej poviem, že ty nemôžeš.“

„Ona teraz nechodí do Kauflandu? Tam určite majú.“

„Že sa teraz bojí chodiť medzi ľudí.“

„Dobre, mami. Chlieb, Ibalgin, bonboniéry. Ak ti niečo napadne do jedenástej, prezvoň ma.“

O jedenástej pokračujem v nákupoch a zrazu ma osvieti.Čo ty rebeluješ? V piatok tam tak či tak treba ísť. Dohováram si. Kúpim Eurotelevíziu, napíšem tete esmesku, že zajtra ju bude mať u mamy. Telefonuje mi celá vytešená, ďakuje, až je dojatá. Normálne sa zahanbím, že som robila také fóry. Celé roky znáša mamine vrtochy a mne je zaťažko kúpiť jej niečo len z princípu, prečo ja a nie deti. Fuj. Hanbi sa, Gabika!