Spisovateľka

17.11.2023

Keď som začala písať, posielala som texty do rôznych súťaží. Povyhrávala zopár cien, prestalo ma to baviť. Hľadala som priestor, kde by bola nejaká odozva. Postupne som objavovala rôzne literárne weby, kým som sa natrvalo neusadila na Písmáku. Priateľ ma nabádal k vydaniu knižky, len som sa usmievala. Možno Iva po mojej smrti. Keď zomrela mama, už som nad jeho návrhmi začala uvažovať. Mamoviny by mohli potešiť mamine kamarátky, susedy.

„Poď do toho! Ja ti pomôžem!“ ponúkal sa Mirko.

„Vieš čo, mne sa nechce chodiť po Slovensku na besedy s čitateľmi, na autogramiády,“ vtipkovala som, ale červíček už hlodal.

„Pošlem ti link, kde je kalkulačka. Doplníš údaje, počet výtlačkov, vyhodí ti približnú cenu, koľko ťa bude stáť tlač. Ostatnú prácu urobím ja, bez nároku na odmenu.“

„Veď ja to neviem ani vyplniť. Neviem aký papier, gramáž, to mi nič nehovorí.“

Pustil sa do toho sám.

Zhromažďujem texty, dátum vzniku dohľadávam na portáloch , kde som začínala, niektoré už zanikli. Hoci mám texty uložené, vo worde sa mi zobrazuje dátum poslednej úpravy, to je nanič. Mirko má so mnou neskutočnú trpezlivosť. Píšeme si, volá mi. Petra začína byť alergická na: „Áno, Mirko?“

„Čo zasa chcel kráľ Miroslav?“

„Keď bude knižka hotová, musím poslať po jednom výtlačku do UK v Bratislave a do SNK v Martine.“

„To akože MOJA knižka bude v knižniciach? Prečo by som im JA mala posielať MOJU knižku?“ bije sa do pŕs.

„Tvoju? Ty si vydala nejakú knihu?“

„Ešte nie. Ale mám rozpísanú. Začala som asi pred desiatimi rokmi.“

Berie ako samozrejmosť, že keď o moju, prečo by sa Miro nepostaral aj o tú jej, ešte nenapísanú.

„Tak keď ju dopíšeš, nemusíš ju nikam posielať. Nebudeš mať ISBN, takže ti nebude vyplývať žiadna povinnosť.“

„Aha. Takže ja nebudem mať ISBN!“

„Záleží na tebe, či oň požiadaš.“

Na jednej strane mi to praje, ale žerie ju, že som stredobodom pozornosti, že sa teším.

„Ty sa tváriš, ako keby ti to vyšlo v Ikare!“ vykríkne.

Rozosmejem sa a strhnem aj ju.