Písmák Malicherná
Tak veľmi ma nenávidí.
Hypnotizuje moje nohy, aby som spadla.
Falošne milá.
Tvári sa, že by mi dušu umyla.
Bez rozmyslu
Ešte stále, úspešne a zúfalo.
Darí sa mi odolávať šťastnému životu.
Možno by som odhrnula tie mraky,
no mám ochabnuté ruky,
Zase strach
Mám tomu zase veriť.
Mám, alebo je to len ticho pred búrkou.
Zbytočne vo mne vyvoláva chaos.
Takmer viem, že padnem na nos.
Možno žijem
Občas, keď nevnímam trávu, čo ma obklopuje,
keď sa človek vo mne prírodou nadopuje,
cítim plač, čo mi nedovolí otvoriť viečka
a za mnou tečie riečka.
Detský spánok
Ja si tu sedím a len tak si píšem.
Od únavy sa zo strany na stranu kníšem.
Bola som teraz v ich izbičke.
Snívajú pri zažatej lampičke.
Asi omyl
Som vo vani, na čelo mi kvapká tisíca kvapka.
Každá tá kvapka o čomsi kvapká.
V rojoch stekajú mi po tvári,
vraj či sa im smútok z nej zmyť podarí.
Priateľovi mojej duše
Chcem byť vtáčatkom v tvojej dlani
a chcem byť tou, čo chráni.
Si môj život a si v obyčajných veciach.
Poďme nosiť našu lásku vo veľkých vreciach.
Rakovina
Volá sa to rakovina
a čiernu dieru pripomína.
Vidím svoje dlane.
Čierny dážď mi padá na ne.
No a?
Lezú mi na nervy.
Aj tie ich manévry.
Na jednej strane
mám stále prázdne dlane,