Písmák Mier
Mier. Vtichu duše som našla mier,kde myšlienky plynú, ale nie sú mnou,kde emócie miznú stmou,a jednoduché bytie mi udáva smer.
Nežná ruka, ktorá sa ukladá na líca,pochopí všetky muky vypálené na duši,dotyk chápavý daný od srdca,iba miluje abolesť utíši.
Za ohnivými očami aukrutnou zlosťou,je iba túžba prežiť ažiť,nájsť spravodlivosť abyť,človek, bytosť sťažkou minulosťou.
Kúzelná záhrada
Niekedy sa vidím vzáhrade plnej kvetov. Farebné motýle krúžia okolo mojej hlavy ašepkajú mi, aby som sa poriadne dívala. Atak sa pozerám všade navôkol, no vidím len ruže, pivonky, fialky, margarétky akvitnúce čerešne. Mám oblečenú dlhú červenú sukňu, ktorá mi zakrýva kolená, takže keď si kľaknem, cítim sa, ako keby som splývala so zemou.
Slečna v prístave
Stojí na móle, jej biela sukňa jej olizuje kolená, ako vlaje vo vetre apravou rukou si pridŕža slamený klobúk, aby jej neodfúkol. Jej pohľad je upriamený na prichádzajúce aodchádzajúce lode, ktoré ako usilovné včielky zabezpečujú chod prístavu. Iba ona tam stojí, nehýbe sa, ako keby celý svet rotoval okolo nej, apredsa bola jeho súčasťou.
Ostatné dievčatá hádžu do vody kľúče od zámočkov lásky, kým jej srdcu stačí iba pohľad na lesklú hladinu, pretože vňom ukrýva lásku celého sveta.
Hviezdy
Sedíme pri vysokom okne,opierame sa otrám na rohu,hľadíme na nočnú oblohu,možno sa nás svojím závojom dotkne.
Sme iba vnútri zavretí,snívame osvetoch vo hviezdach,o snehobielych nevestách,kým ti maľujem na chrbát kométy.
Trávime tak všetky večery,keď sú krátke dni,nikto nám však neverí,ako veľmi túžime byť slobodní.
Na skle sa stretávajú naše odtlačky,našich prstov adlaní,dôkazný materiál osnívaní,želanie, nech zmiznú všetky prekážky.
Sladké sny
Počúvam, ako tečie pokojná riečka,na chvíľu budem nečinná,lebo prichádza doba liečenia,ako zatváram svoje viečka.
Pokladám hlavu na vankúš,ale nedopadá naň,prepadám,prepadám sa skrz posteľ,skrz moju dlážku,do nekonečnej diery znekonečných výš,hádam ma len ty, moja láska, zachytíš.
Aja dopadnem do tvojho objatia,do tvojich teplých dlaní,nech nás láska navždy chráni,a naše sny sa nestratia.
Uložím si hlavu na tvoju hruď,a poviem ti, že nesmieš nikdy zabudnúť,ako milujem všetky časti teba,si ako anjel, ktorý prišiel zneba.
Poď domov dieťa
Uprostred ulice ostala stáť,nevie kam ísť, je ranená,okolo chodia ramená,no na žiadnom sa nedá vyplakať.
Sú zakryté kôrou kamenia,prestali dúfať, prestali sa tešiť,už sa iba snažia nejako prežiť,a svoj pohľad len tak nezmenia.
Kto. Kto ublížil tým deťom.
Odkedy si odišiel
Mrholí avraciam sa domov,lenže to nie je doma bez teba,klamem, ak poviem, že mi nechýba,tvoj pohľad siskričkou hravou.
Prší, no ja som bez kapucne,aspoň slzy splynú skvapkami počasia,ktoré sa svojmu pôvodu nehlásia,kiež by si ma zase držal vrúcne.
Si ako duch, ktorý verím, že je pri mne,keď sa cítim sama, osamelá,a emócií je príliš veľa,no láska v srdci nezahynie.
Spím aobjímam tvojho plyšáka,ktorý vsakuje moju soľ,ako vsakoval tvoju, keď bol tvoj,nič iné, ako vôňa teba ma neláka.