pre Strapáčka a Foxa.
keď pokojná je noc
je počuť hviezdy šuškať si
o pozemských snoch
napísaných fixou na jeansy
rozprávka.
prekliaty zámok
(a ktovie čo v ňom vlastne je)
nemám trpezlivosť hľadať kľúč
stratený na sedemkrát
na zelený štvrtok.
prichádza večer
už sa stmieva
a každému je tak divne úzko
prichádza večer
nádej.
sieť utkaná z pochybností
by zachytila každú otázku
s prianím aby zmysel toho všetkého
visel aspoň na vlásku
ešteže tak
tak úporná snahatak zúfalý výsledoktak blbo nakopnutý palectak mi treba.
na prahu II
bol som dlho preča nie a nie sa vrátiťmýlil som samôj kľúč pasuje.
spleen.
nahmatávam v prítmí pamäte
s bázňou a predsa hravo
tváre chvíľ nie mŕtvych len spiacich
no nadarmoich budím.
uspávanka.
pradávny posol dobrých správ
jemne plachtí nad viečkami
zavše vytlačí Ti sladkú slzu
keď šepkáš do tmy: "mami mami".
márnosť šedivá.
sedíme
presýpajúc si čas v rukách
opájame sajeho teplotou
chladne.
divné ticho.
keď sneh si sadá na holé role
(a priznajme si, že sme to tak nechceli)
v kútoch skríň sa krčia mole
a my sa bojíme byť nahlas veselí.
pašie.
vryte do mňa svoje zlo
svoje rany neskryjem
nie preto že vás nemám rád
ale preto že vás milujem.
Bôh žije.
labyrintom odsúdenia, dolinou vlastného strachu
kričíme "povstaň z prachu, povstaň z prachu"
a do echa nášho revu ktosi ticho prichádza
nebojí sa, ale plače a na kolená padá.
druhý dych.
keď mi tečie do topánoka slabosť sa mi lepí na pätypozdvihne ma z kolienpodoprie mi bradua je úprimne dojatý.
pred.
usmievam sa bez postranných úmyslovi keď sa musím priznať že v niečo dúfam
zberateľ.
ľaľamalá básnička
má len štyri riadky
schovám ju do košíčka
prečítam na sviatky
na konári.
že_by som sa mýlil
tov bezvetrí nepoznám
odpoveďTi potichúčky
medzilistyrozfúkam
pred spaním.
tichom šuchoce páperiestarých myšlienok
a vôňachvíleje tak mladá
a nik nám zase nepomôže
bo bola by to veľká zrada .
cynik.
kto dovolil mi ubližovať
bych svoje ego napchával
otázka znie ale inak moji milí
kto zakázal
aviatik.
skúsim sa do vetra zahryznúť
a chytiť ho riadne za pačesy
k uchu sa mu nakloním a zašepkám
odpusť mi toprosím
pink.
vôňa snehu popoludní
stužka na pupočnej šnúre
v tieni lístka sedmikrásky
smeje sade jure
prasiatka.
jarné slnko roztopilo
slečnám zimný šat
pánom zase na pol roka
oslepilo zrak
narodeniny.
akokeď fúkneš do púpavy
z roztopaše letných dní
tak jemne a trošku drzo
svoje prianie vyriekni
na prahu.
ešte pusa a krížik na čelo
a myšlienky
myšlienky mám zrovnané
so zemou
atramentový beťár.
dostal somod tetyskvelé pero
na atraments vadným piestom
keď ním píšemfarbí prsty
požičiam hoZuze s Ferom
nočná košulka pre elektru.
vonia rozprávkami starej mamy
hebučká je ako svetlo večer
skoketnými šnúročkami
rozviaž ich a pretneš sen
ranné intermezzo.
na hrane polospánku
preskakujem hmlu
zobúdzam tak drozdov
a v ušiach mi píska
hádanka so žralokom.
leží na dne rybníka
pohľaddes a hrôza
očivisia na šnúrkach
telostará koža
oblečená hádanka.
n a k r e s l í m v á m r ú r y d v e
h o r e b u d ú b e z h r a n í c
m o h o l b y s o ms i v n i ch s k o č i ť
p r i a m o v o n k u d o u l í c
nedeľný priateľský zápas.
chyťte ju ja neviem plávať
možnože až za splavom
zachytísa pri brehu
tam ju dievky zoberú
cliché.
pretože je bolesť vzácna
oči sviečky slzy západ slnkamesiac a hviezdy na oblohe tiež
ktogniavi ich by trocha atmosféry bolo
ten (podľa mňa) berieslovo Božie nadarmo
slová.
a keď to najviac bolí
snaživo prídu na pomoc
a sú sladké
ako cukrík vo vlasoch
alibista.
možnože viac než raz
ale nič nesľubujem
nech nebude sa na čo hnevať
ak si na to nespomeniem
na loďke.
žmurknem ja žmurkneš ty
opica jedna škaredá
počkaj veď ťa ja chytím
zmizneš ty a zmiznem ja
deux ex machina.
a zrazu akoby nebolo nič
ba báli sme sa čo i len pohnúť
ten kľud nás nestrašil len zmiatol
ako vždy keď vypadne elektrický prúd
previnilec.
som malý maličký
ešte menší než by sa čakalo
som taký malilinký
že sommenší než byma napadlo