Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seBrainstorming
Autor
Aššurballit
Mám 21. Ale vyzerám na viac. Tak na 26. Keď sa neoholím ešte o 2 roky viac.
Už nepočúvam punk a Iné kafe. Ani Kurt Cobain nie je pre mňa Boh. Som ateista a tvárim sa pritom strašne dôležito.
A môžem robiť teraz rôzne veci. Môžem ísť voliť. Môžem šoférovať auto. Môžem sa spiť do nemoty. Alebo môžem dostať maximálny trest za hrdelný zločin. Nik ma neberie vážne.
Aj minule. Bol som vo volebnej komisii. Za pravých národniarov. Nie som ich fanúšik. Ale zaplatili. Aj najesť dali. Tak som išiel a počúval ako sa ostatní celý deň sťažujú. Málo peňazí dostaneme. Druhý deň mi zlý kapitalistický súkromník nedá dovolenku. Ja ťažko pracujúci. Skurvený Kaník. Liezlo mi to na city. Vravím. Vedeli ste do čoho idete! Tak čo? Odpovedali, že hej mladý, ty
ucho, ničomu nerozumieš, tak ťahaj do prdele. Čudný argument od starého eštebáckeho chuja. Pľuvanec do tváre. Normálne sa ma to dotklo. Asi som precitlivelý. Alebo to bolo kvôli tej slečne do ktorej som bol potom tri dni zamilovaný ( Andrea...).
V duc
hu som ho upálil a napísal zamilovanú básničku.
Občas mávam blbú náladu. Mám to potom chuť všetko zabaliť. Vravia, že som pesimista. No a čo? Mám rád tie stavy. Odo dna sa mi najlepšie odráža.
Najradšej pozorujem Dunaj a bratislavský hrad, keď sa zotmie. Nepýtajte sa ma prečo. Sám to neviem.
Ale zato viem spievať ( nie pekne, ale viem ). Viem kričať. A viem robiť bordel. Som na to príliš lenivý. Radšej sedím na posteli a bezhlavo prepínam programy. Vonku padá dážď. Už som zlomil všetky reko
rdy.
Vravíš, že ma miluješ. Pozorujem hviezdy a ľudí. Kecáš. Už som sa o tom stokrát presvedčil. Zaspávam sám. A tak nehľadám lásku. Len letmú známosť. Rozptýlenie. Ale, keď príde láska ( bože, jak debilne to znie...). Tak čo už.... . Irónia.
Sme
jem sa keď iný plačú a plačem keď sa smejú. Viem byť hnusne ironický. Strach z ľudí. Sadneš si vedľa mňa a povieš si blázon. Čudák. Rebel. Pozriem ti do očí. Trochu sa ma to dotkne. Priznávam. Ale v zásade mi to bude jedno.
Včera som zase trochu pil. Prašná bašta. Jazz. Cigareta. Bolo to fajn. Ráno som sa zobudil celkom svieži. Hlava ma nebolela. Cez otvorené okno na mňa fúkal príjemný vánok. Spomenul som si na teba. Nebolo mi smutno.
4. júla 1983. Mám extrémnu pamäť na hlúposti. Vajnorská. Alica, pamätáš? Už nesnívam. Som realista. Napíšem ti list. Neodošlem ho. Odídem von. A budem sa prechádzať. Len tak. Bezcieľne. Ako plynie život. Zastavím sa v kaviarni. Dám si ve kávy a prečítam si divnú knihu z výpredaja za 20 korún. Obchodná.
Prídem dom
ov. Ursíny. Pevnina detstva. "Vlasy plavé ako dym". Prestúpený hudbou. Vnímam text. Na chvíľu mi je všetko jedno. Zvláštny zdroj energie. Radosť. Naozaj ma to baví.