..pri tomto mi napadlo..Poezia je stale krasna.Fakt krasna..A nemozme za to,ze je nam dovolene pouzivat vulgarizmy ako prostriedky na vyjadrenie pocitov.Ako pichnutie nozom..Ktore ale neublizi...
:))) paci sa mi to... je to super!
toto ma vôbec nechytilo,
hmm čo už
....vdaka aj za takyto ohlas...som rad...
...toto bol taky ulet..
...cista ironia...
Pedagogika sa po stáročia usilovala o formuláciu základných pravidiel, ktoré by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia.
Pojem vyučovacej zásady
Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter.
Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď.
Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď.
Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú.
Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad:
-objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu,
-subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod.
Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu.
Zásada uvedomelosti a aktivity
Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky.
Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou.
Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi.
Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť.
Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom.
Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa:
-využívať vstupné a priebežné motivačné metódy,
-využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia,
-uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov,
-uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania,
-umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti,
-umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov,
-sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov,
-klásť na žiakov primerané požiadavky,
-rešpektovať individuálne osobitosti žiakov.
Zásada názornosti
Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov.
Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie.
Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov:
-od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu),
-od povahy učiva vyučovacieho predmetu,
-od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.).
Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné:
-primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov,
-ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov,
-názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu.
Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia:
-pozorovanie skutočných predmetov a javov,
-nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.),
-názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi),
-vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).
Pedagogika sa po stáročia usilovala o formuláciu základných pravidiel, ktoré by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia.
Pojem vyučovacej zásady
Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter.
Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď.
Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď.
Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú.
Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad:
-objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu,
-subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod.
Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu.
Zásada uvedomelosti a aktivity
Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky.
Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou.
Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi.
Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť.
Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom.
Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa:
-využívať vstupné a priebežné motivačné metódy,
-využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia,
-uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov,
-uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania,
-umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti,
-umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov,
-sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov,
-klásť na žiakov primerané požiadavky,
-rešpektovať individuálne osobitosti žiakov.
Zásada názornosti
Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov.
Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie.
Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov:
-od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu),
-od povahy učiva vyučovacieho predmetu,
-od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.).
Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné:
-primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov,
-ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov,
-názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu.
Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia:
-pozorovanie skutočných predmetov a javov,
-nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.),
-názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi),
-vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).
Pedagogika sa po stáročia usilovala o formuláciu základných pravidiel, ktoré by zaistili efektívnosť výučby. Tak postupne vznikal a rozvíjal sa systém pedagogických princípov (zásad), t. j. najvšeobecnejších noriem podmieňujúcich úspech pedagogickej práce. O ich formuláciu sa s úspechom pokúsili J. A. Komenský, J. H. Pestalozzi, A. Diesterweg, K. D. Ušinskij, H. Spencer a ďalší pedagógovia.
Pojem vyučovacej zásady
Podstatu vyučovacej zásady je správne chápať ako požiadavku. Vyučovacie zásady sú najvšeobecnejšie alebo najzákladnejšie požiadavky, ktoré v súlade s cieľmi výchovnovzdelávacieho procesu a jeho základnými zákonitosťami určujú jeho charakter.
Vzťahujú sa na všetky stránky výučby, t. j. na učiteľovu vyučovaciu činnosť, na formy výučby, metódy výučby a na materiálne didaktické prostriedky, ďalej na poznávaciu činnosť žiaka, na učivo atď.
Počet vyučovacích zásad nie je a nemôže byť raz a navždy stanovený, pretože zásady sa neustále vyvíjajú, menia sa a dopĺňajú s tým, ako rastú poznatky o vyučovaní. Stále je tu úsilie o najnovšie formulovanie a dotváranie zásad, napr. optimálnosť, tvorivosť, systémovosť, atď.
Vo vyučovaní sa zásady navzájom prelínajú a jedna druhú podporujú.
Rozlišujeme objektívnu a subjektívnu stránku vyučovacích zásad:
-objektívnou stránkou rozumieme to, že sú odvodené z objektívnych zákonitostí vyučovacieho procesu,
-subjektívnou stránkou rozumieme to, že ich uplatňovanie závisí od učiteľa, od jeho kvalifikácie, prípravy na vyučovanie, zodpovednosti za výsledky vyučovania a pod.
Na základe didaktických zásad sa stanovujú didaktické pravidlá, ktoré obsahujú pokyny pre správne a účinné vedenie výučby, špecifikujú a konkretizujú didaktické zásady. Sú menej všeobecné než zásady, lebo konkrétnejšie naznačujú postup k cieľu.
Zásada uvedomelosti a aktivity
Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učebnej činnosti pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky.
Iba také vyučovanie a učenie je plnohodnotné, pri ktorom sa žiak stotožní s jeho úlohami a cieľmi, ak k úlohám, požiadavkám a cieľom nepristupuje formálne, z donútenia a ak je v tomto procese aktívny. Uvedomelosť neznamená iba to, aby žiak vedel, čo sa učí, prečo sa učí, ale predovšetkým to, aby si k tomuto vytvoril kladný vzťah. To predpokladá uvedomovať si cieľ, výsledok a metódy, ktoré k nemu vedú, vyvinúť úsilie na dosiahnutie cieľa, osvojovať si nové vlastnou činnosťou.
Uvedomele osvojené poznatky charakterizuje to, že sú hlboko pochopené a žiak na základe nich dokáže niečo urobiť- vysvetliť, inak formulovať, vie ich aplikovať v praxi.
Aktivita sa týka viacerých stránok – myšlienkovej (analýza, syntéza, systemizácia vedomostí, ich triedenie), citovej i vôľovej. Význam aktivity spočíva v tom, že rozvíja schopnosti žiakov, ich samostatnosť, iniciatívu a tvorivosť.
Uvedomelosť a aktivita sa musia prelínať celým vyučovacím procesom.
Uplatňovanie zásady uvedomelosti a aktivity si vyžaduje zo strany učiteľa:
-využívať vstupné a priebežné motivačné metódy,
-využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z mimoškolského, nezámerného učenia,
-uplatňovať adekvátne vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva, ale aj k vekovým osobitostiam žiakov,
-uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód vyučovania,
-umožniť žiakov využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych činnostiach, v praktickej činnosti,
-umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov,
-sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky, na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšie činnosti žiakov,
-klásť na žiakov primerané požiadavky,
-rešpektovať individuálne osobitosti žiakov.
Zásada názornosti
Vyjadruje požiadavku, aby žiak získaval nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov.
Význam zásady názornosti vyplýva z podstaty poznávania ako procesu. Na začiatku poznávacieho procesu je priama zmyslová skúsenosť, potom sa tvoria predstavy, a až potom pojmy. Z konkrétnych operácií s vecami vznikajú myšlienkové operácie.
Voľba druhu názoru závisí od viacerých činiteľov:
-od vekových osobitostí žiakov (čím je ročník nižší, tým viac pozornosti treba venovať názornému vyučovaniu),
-od povahy učiva vyučovacieho predmetu,
-od fázy vyučovacieho procesu (inú funkciu má názor pri motivácii, inú pri vytváraní nových vedomostí a inú pri fixácii vedomostí a zručností a pod.).
Uplatňovanie názoru si vyžaduje venovať pozornosť aj psychologickým požiadavkám. Ide najmä o nasledovné:
-primeranosť názoru (množstvo pomôcok neznamená, resp. nemusí znamenať prínos pre pochopenie učiva, zanedbávanie názoru vedie zasa k nejasným vedomostiam, k nekonkrétnym predstavám), prílišné preceňovanie názoru brzdí rozvoj vyšších poznávacích procesov,
-ak má názornosť plniť ciele, potom podľa možností treba do procesu vnímania zapojiť čo najviac zmyslov,
-názor musí byť primeraný vyučovaciemu cieľu.
Funkciu názoru okrem učebných pomôcok a rôznej didaktickej techniky plnia:
-pozorovanie skutočných predmetov a javov,
-nepriamy názor (kresby, fotografie, diafilmy, filmy, atď.),
-názorné predstavy (vyvolané rozprávaním, príbehmi),
-vzťahové prežívanie (prežívanie vzťahov, citového napätia, odvahy, a pod.).
Do dna
Pozoruhodným príkladom absolútne preceňovaného „spisovateľa“ rešpektovaného nielen „odbornou verejnosťou“, ale aj širokými masami tých, čo majú pocit, že nie sú širokou masou, je Charles Bukowski. Neprekáža mi, že Bukowski bol alkoholik s predsudkami a vulgárne hovädo bez akéhokoľvek šarmu, skôr mi vadí, že si z tejto charakteristiky vypísal celkom slušnú živnosť. Chľast, kurvy, dostihy a vážna hudba možno poslúžia ako téma jedného-dvoch románov, prípadne troch až piatich poviedok, ale aby niekto na tom, že nepozná mieru, postavil celú literárnu kariéru, sa mi zdá priamo drzé. Upozorňovať na fakt, že fabulovanie opisom vychádzajúce z autobiografickej štylizácie zvládne na Bukowského literárnej úrovni každý gramotný absolvent korešpondenčného kurzu tvorivého písania, ani nemá zmysel. Spáliť, bez milosti, ako smutný pomník zachovať Škvár a ešte čosi, čokoľvek z ostatnej majstrovej tvorby (Pamäti starého chlapáka, Hollywood, Faktótum, Poštový úrad, atď.), len aby si generácie po nás mohli urobiť predstavu o tom, čo sme boli ochotní čítať. Áno, zachovať dva Bukowského literárne texty sa javí ako optimálne, aby si čitateľ urobil predstavu „ako“ a „o čom“ a potvrdil si ju. Ten zvyšok nemá akýkoľvek dôvod existovať. Najlepšie je, že Bukowského texty by horeli samy, nasiaknuté chľastom by vzbĺkli v jasnom katarznom plameni a bol by pokoj. Radšej sa opijem do nemoty a ovraciam si tričko s Francom Kafkom, ako si čítať o tom, ako sa ožratý Chinasky posadí na posteľ a zostane po ňom fľak od hovna, lebo si zle utrel riť.
skoč pod vlak
pusti si plyn :o)
Meine Tante hat auch Bekannte :o))) Pobavil si ma :o)
...konecne to niekto pochopil...usmevyyyyyyyyyyyy...
Esteze ma mas :o))))) A pozdravujem Tante.
ashe...diskusie si nevsimaj...to je tak skoro vzdy...
spleen...ja som dufal ze dost...usmev...
...vdaka za poznamky...a tak..
som umelec
pretože píšem
ale nikto ma nechápe
nikto ma nemá rád
T*
dílko je moc fajn :-) T***
nechápu to diskutování o hovně.............................. čau
"a kúpim si vzducholoď
tvoje srdce na dlani
a ďalekohľad
aby som videl kam až siahajú hranice našich možností".......
trochu rozbité, ale dá sa.......:o)
loutka...eeeee???...
misty...no tu to bolo myslene skor ironicky...
mina...jo...presne...
green...preklad nie je potrebny...je to ulet...
...ironicky myslene...na tych kvaziumelcov...jak su trebars dadaisti...
...je to tam umyselne nezmyselne...bavila ma predstava...ako sa nad tym niekto bude zamyslat...usmevyyyyyyy...
...a vsetkym vdaka...
seš fklidu? neskákej! :-)
loutka...ja neskacem...ja len navrhujem...
..pomaham inym najst vychodisko...usmevyyyyyyyy...
...je to narazka na piesen...zonaa...skoc pod vlak..
sem rád, že znam svobonou evropu a ani tu sem nikdy neslyšel :-)
to je ale hezké povolání...po telefonu?
:)))))))) uz sa na neho vykasli.....
*
lotka...nie...cez internet...to vies...usmev...
ariela...kaslem...vsimni si prvu zatvorku...usmev...
já sem taky línej, tak to si obědnávam jednu sebevraždu :-)
aj bez možnosti prekladu... páči...
MEINE TANTE HAT BEKANNTE.
:o) vy ste paka :o)
hele hlavně že to neni Byron ani Puškin ani charlied...
prej že nikdo nemá rád :o)))) nejvíc tě nemam neráda Já .o)
...kto vy?...
...alebo mi vykas....odrazu?...
...si mi mohla dat aspon tip...teeeeda...
...chapes ako dokaz ze ma nemas nerada...usmev....
...inak za mna hovoim v zatvorkach...ak by to dakto nepostrehol...
..ale...no..aj tak vdaka za ohlas...
ne ja mam pocit že sem tohle slyšela od minima
věřim že to smažeš, proto sem se nechtěla ztrapnit tipem :o)
...no to nie je od minima...
...to som teraz napisal...
...musim si prejst jeho veci ci som ho podvedome nevykradol...
...to by som fakt nechcel...
už tu lásku neber, takový svinstvo :-)
ne, on mi to psal jednou do zprávy....
...vazne o tom ja nic neviem....
...ale ako nasrala si ma...uz by si po takej dobe mohla vediet...ze mam svoju hrdost a nevydavam cudzie dielka za svoje...
...BODKA...
co prosim???
já sem snad něco takovýho řekla? mluvim o jedný větě, kterou nevydávam za ničí - náhoda je náhoda
co hned žlutíš? :-)))))
...ok...tak potom sorry...lebo z toho to vyznievalo...ze hovoris o celom tom co som napisala...
...tak sa zlto aj ospravedlnim...
...meine tante hat bekannte...je mnemotechnicka pomocka...
...som nemcinar...takze preto...je mozna zhoda...
no celou dobu se s tebou bavim jen o tý větě
no - mnemotechnická pomůcka.... tak vidíš.... že to znam
jé, ty by ses hned naštval...
som umelec
pretože píšem
ale nikto ma nechápe
nikto ma nemá rád
...opakovacie znamienko...a tip uz mas...
Písmák