S našim vzorcom v náruči

Raz aj tak zomriem a zavriem svoje slová navždy v sebe do väzenia a nik sa nedozvie už odo mňa nič nové a nebude sa pýtať čo som mal na mysli keď som obdivoval tvoje nohy natiahnuté vo vani a či som sa modlil pred oltárom bude to všetko úplne jasné každému že sa nepotrebuje už za mnou obracať lebo život je nasmerovaný do budúcna to len ostatky svätca Jána Almužníka zostávajú pod stropom chrámu svätého Martina v Bratislave pod zlatou korunou držiacou strechu aby nepadla do neba ale mohli sme sa na ňu dívať že pod ňou viedli na koňoch kráľov a ich svadobčanov vyprevádzali sme im truhly kým Panna Mária z podstavca v strede lode ku mne prehovorila kamennými perami a zašepkala láska v rovnakom kruhu dookola ktorý všetko sprevádza a ty zasa nevidíš tie obliny kde sa spájajú minulé a budúce bozky požičané od jazera hladkých krkov rozvalených v myšlienkach Raz si na mňa počkáš a ja ti jazykom poškrabkám návod na okrúhle smútky vytlieskané obecenstvom pod pódiom nášho vzorca

---