Písmák Nesmrďte
Nech vyzerá človek dobre, pokiaľ mu však smrdí zúst, je jeho výzor, hoci ako nech je príťažlivý, nepodstatný.
Vlastne pardon, NIE keď mu smrdí zúst. NIELEN keď mu smrdí zúst. Keď smrdí nejaká jeho časť, či dokonca keď smrdí CELÝ je jeho vzhľad zanedbateľný.
Mestské Legendy (časť 11.)
Slnko ešte nezapadlo, ale obloha na západe už začala naberať žltú farbu. Vmeste bol, na piatkový podvečer, nezvyčajný kľud. Cesty síce boli plné, ale autá sa hýbali plynule, nikto zbytočne netrúbil anestresoval. Záplava červených koncových svetiel, trikolóry semaforov, na siluetách budov sa postupne rozsvecovali okná, ktoré ich čierne hranaté tiene obohatili ožlté štvorčeky svetla.
Mestské Legendy (časť 9,10,)
9.
Počas raňajok sLindou mi zavolal Ivan Strnad aspýtal sa ma, čo plánujem robiť po práci. Mal voľno anavrhol mi aby sme sa osiedmej hodine stretli vkaviarni vnákupnom centre. Na odpoveď nečakal, pozdravil azložil.
Mestské Legendy (časť 7,8,)
7.
Prvé slova, ktoré mi vyšli zúst po prebudení by sa dali charakterizovať ako huhňavé vzývanie Boha. Cez francúzske dvere vnikalo do spálne studené zimné svetlo. Vedľa mňa ležala Linda, ešte stále vzajatí snov.
Mestské Legendy (časti 5, 6,)
5.
Pri základnej škole na Dostojevského ulici, to od obeda vrelo. Pred múrmi, vareáli apo chodbách budovy školy sa hmýrili policajti. Triedy prehľadávali príslušníci so psami.
Mestské Legendy (časť 4.)
4.
Lea patrila medzi tie krásne ženy sktorými muži nedokázali udržať kamarátsky vzťah. Dala sa buď milovať alebo nenávidieť. Milovať kvôli jej veľkým modrým očiam, vodopádu zlatistých vlasov dopadajúcich na jej umelecky tvarované boky.
Mestské Legendy (časť 2, 3,)
2.
Prechádzal som smodrou Octaviou cez Štefánikovu ulicu, mieriac kcentru. Zašumela mi vysielačka. Čierna skrinka na stredovom paneli ukazovala na displeji, že volá dispečerka.
Mestské Legendy (časť 1.)
Plaváreň bývala od dvanástej hodiny do pol druhej zavretá, ale keďže som poznal správcu, mohol som si dopriať jeden apolhodiny nerušeného plávania bez chrčania dedkov, ktorí by mi zavadzali vdráhe abez vreskotu čľapkajúcich sadetí.
Dvadsaťpäť metrový bazén sa každý deň stával po celú hodinu mojim kráľovstvom aoázou pokoja. Plaváreň bola na kraji mesta, takže cez veľkú presklenú stenu, cez ktorú sa dnu valilo svetlo, sa dali obdivovaťzubaté obrysy Vysokých Tatier.
Telo mi obaľovala chlórová voda adno bazéna žiarilo tyrkysovou farbou.
Pohľadnica zpoza mreží
Ojedenástej hodine ráno sa dopravná špička vmeste ukľudnila. Autá sa pomaličky posúvali od jedného semaforu kdruhému. Pred dvojposchodovou budovou pobočky Prvej Investičnej Banky stála na chodníku vínovočervená Škoda Superb.
Vtmavých oknách Superbu sa odrážalo priečelie banky zo zrkadlového skla aveľké otáčacie dvere.
Mestské Legendy ( prológ: Kľúče )
Pľúcami som ťahal ľadový nočný vzduch afučal som ako býk. Vedľa mňa sazoboch strán mihali železničné podvaly alampy tlmenou oranžovou žiarou osvetľovali trať vnejakej odľahlej dedine. Bežal som už dlho. Netuším ako dlho, nikdy som nemal veľkú kondíciu, ale teraz to bolo jedno, pretože každé pichnutie vhrudi apocity ťažoby vnohách ma nútili bežať ešte rýchlejšie.
Baran
Revúci motor pod kapotou dával noci najavo, ako mu chutí vysoko oktánové žrádlo. Na lesklý zelený lak dopadali snehové vločky. Veľký hranatý americký voz sa odlepil zo svojho postu uprostred cesty aženúc pred sebou svetelné kužele vychádzajúce zjeho štyroch očí, sa rútil oproti tmavému mercedesu. Na prázdnej medzimestskej ceste sa odohrával môj posledný súboj.