Krátka Šiesta
"Takže preto sa potrebujeme dostať do tej budovy" zakončil starší a obrátil sa smerom k zmienenému miestu. Len sutiny pokryté divokým porastom a burinami. Nič zvláštne.
Mladší však stále odmietavo kýval hlavou,
"Zbytočné riskovanie.
Krátka Piata
Drevo však zaúpelo,"Nie. Prosím", triaslo ho od hladných zubov píly, pálilo drevené žily a rozdeľovalo dlhoročné kmenné zväzky.
A pílil ďalej. Určite sa mu to len zdalo.
Juraj Jánošík - Úvaha
Zaštrngali kľúče. Ztmy doľahli ťažké kroky. Tentoraz ma už nič nezachráni, zradili ma, udali,odsúdili aspravili by to znova. Čaká ma smrť, už vlhké steny tejto kobky ňou páchnu, zaslúžim si ju.
Upršané Ráno
Prevalil som sa na druhý bok asnažil sa ešte si trocha pospať. Zvonka doliehal zvuk dažďových kvapiek rozplieskavajúcich sa na holubmi zdobenom parapete. Po chvíli zreval budík, vmihu ma vystrelo a podvedome som hodil svoj vankúš po nočnom stolíku. Nemal som to robiť.
Krátka Štvrtá
'Prvý stĺp vľavo' opakujem si. Snažím sa vyčistiť si myseľ. 'Prvý stĺp vľavo', vždy je to on. Myseľ je stále špinavá, ako trenky pred vypratím.
Krátka Tretia
"Ako chudák starý Sam" pochmúrne nadhodil starší vojak. "Hej. mmhmm" ozvalo sa zborové pritakávanie, "Presne ako on. " pokračovala družina v smutnom súcite.
Krátka Prvá
"Bitku sme síce vyhrali," vzrušene začal mladý vojak, pritom ako vodcovsky vstával z malého pníka, "ale vojnu sme ešte nevyhrali. ", dodal a snažil sa svoje nadšenie maskovať tajomným tónom hlasu. Ticho. Aj kone prestali prežúvať, zaskočené týmto preslovom.
Krátka Druhá
Už sú tu. Som posledný. Už nič moje nemá cenu. Všetko je preč.
Biely koniec
Socha nejakého novovekého dobyvateľa ležala rozváľaná po dláždenom kamennom námestí, poznačeného zubom času a zvetrávania. Zopár trsov trávy prerážalo cez popraskané kamenné kachličky a povievali v jemnom vetre a veľké žlté slnko povzbudzovalo ich fotosyntézu.
Osamelá postava v starom koženom kabáte sedela opretá o podstavec sochy, obrastený mierne zoschnutým brečtanom. Kabát bol zašívaný a zaplátaný tak nespočetne veľa krát, že sa už nedala rozoznať pôvodná matéria a farba.
Večný Obchod
Farby, zvuky, hlasy a tváre sa otáčajú vo víre okolo mňa a sťahujú ma dnu. Svetlo preniklo cez smaragdovú oblohu nad vírom, a ja som si len teraz všimol, aká tam dovtedy bola tma. Vír spomaľoval a klesal k žltej zemi. Svetlo silnelo a smaragdovosti ubúdalo, pričom už som sa krútil iba ja sám, tesne nad tou žlťou zemou.