motýlí život
každé ráno z teba strhávampokrčené snyodplietam ich však dôkladnecez hrnček posledného čajuna brušnej stenenapäto počúvamči sa aj dnes prebudí motýlí životalebo sa už vrátil do kukiel
slnko sa z nás vytráca do striebrista
zvuky kĺžu po povrchu pravdy
- chrobáky na vodnej hladine -
ladne
slovo na dno nehodíš
kolobeh v L.
nikomu nič neprezradím
len výklad
mi ukáže druhú tvár
do prebolenia
ja neviem šiť
ja viem,
že sa nevieš dočkať
kým osedláš na mne svoj kríž
ukutý na môj krivý chrbát
som -čúvač
somprepočúvač
( možno aj slovenský čuvač )
nočných hovorov
ktoré sa preobliekli do gala úprimnosti
keď slovom . . .
keďslovom
škrtneš o m ú r
ktorý ti postavím
ako druhú tvár
v dvojici je väčší aj tieň
sama nezanechávam stopy
možno iba
ako vrana
v staničnom parku
malé zistenie
nesmelé cesty
sa vždy priateľsky zbehnú do bodu
- ani sietnica ho nezachytí -
veľké oči nerobia zrak
rozhovor je schopnosť mlčať
už aj topánky začali besnieť
vyklopkávajú vetu
/ to - je - jed - no
jed - no /
aj slnko má básnické črevo
žalúzie sú stránky
z linajkovaného zošita
kde slnko odhaľuje
- pre mňa -
život je krátky ako božie meno
ráno
na jazyku
kovová pachuť neba
v tom ma zúrivý deň udrie
moje zabíjanie času
čas rozsekám
na malé časti
ktoré podľa postupnosti
pozakladám do kníh
nech . . .
usadla som do polohy Spomienka
vtedy všetky slovníky
zastavia bomby
a kalendár nikdy nepríde
došiel mi dych
je popolcová streda
( vlastne bola )
vraciam sa neskorým metrom
pomedzi ľudí a ich náklady
každú noc cestujem
mohutné hadie telo
- to praveké z rajskej záhrady -
sa preplazilo tvojou krajinou
bez opýtania na vieru
asi som iba plavec medzi brehmi
len na pohľad
sa skryť
na druhý breh
kam vždy od teba odídem
modlitba
slová sú sekery
ktoré osekajú
aj ten najväčší pocit
do banality alebo sentimentu
jazyk vlka
s vetrom kamsi odkráčal úsmev
neviem ho nájsť
medzi snehovými jazykmi
"do kelu"
šialená bez spánku
slzy škaredej veľryby
pokojne prikryli
kompasy moreplavcov
už len neznesiteľný nárek
všetko zmiesť do jedného popolníka
všetko zmiesťdo jedného popolníkadeň si tam môže tlieť do sebazničeniamňa to nezaujímapozbierať ukradnuté drobnéa prísť ako jeseňkeď v hlave prosiahlasy o útek . mením
miestaako Oskar menil svoj bubienokpár dní stačí na spúšť a klamstváaj mne mne mne
nenechávam padať
listy ani sklolen púšťam vlkov na lov
niet kam ísť
taká priepasť
ani kopec slov
nestačí na jej naplnenie
iba keď mlčíme
keď nestojím nohami pevne na zemi
v posteli prevaľujemsvoje snyz ruky do rukykeď skúšamhruso sklenenýmiguličkamiavšak nedarísa vyvážiťna jednotku spánkupretože stále som vychýlenána jednu stranu( po siedmych piváchuž aj uzemňujem teloroztočené v centrifúge- nechcem byť kozmonautom. )
balkón to k ránu istí -kam postavímšedé telopresne na krajaby pochopilo čo je rovnováha
každý spíiba holuby sa pri leteľakajú kreatúryprikvačenej o šnúru
nič nepomáha
mlčanlivá
tvoje slovo
ako cudzia ruka
ktorá vkĺzla za golier
avytrhla mi slabiky
z kolotoča von
netrápia ma už otázniky
vo vašich očiach
a prosím tie trápne kárania
si nechajte pre iných
možno je môj sen hriech
tam kde posledný dym
sprevádza
ranných utečencov
až za perifériu cítenia
metamorfózy kože
ráno
mydlové bubliny
ma uväznili
do stien
moje skalné Ja
na moje skaly
hučiace
pod dlaňou
slnečného starčeka
už nie
už nebudeš počuť
moje teórie
ako vlastne spia žirafy
nebudem sa už
jaskynný med
všetky svoje knihy
by chcela zviazať povrázkami
a uchovať ich
pre smutné duše
bez masky
na vaše prahy
kladiem vážne
svoje prsty
vierohodne prehmatnem
" fosa jugularis "
tým vchodom
si sa dostal
v tme pod moju kožu
tam si sa túlal
vrásky času
hmla sa preplazí
ranným územím
. nezanechá jazvu
na kotúči
večer čo večer
večer čo večer
Boh taktiež krváca
pri pohľade
na mávajúce slnko
671. deň
pretriem si oči
slnečným lúčom
medzi prachom a mnou
zase si idem umyť zuby
slzy veria v . . .
unavené pohyby strán
zvírili ticho v nás
- prach -
moje oči zabudli
živočíšny seX
vyspala som sa s Insomniou
o deväť hodín
po živočíšnom seXe
sa narodili
DnES
dnes padla
maska z mojej tváre
-tam na konci dlhej chodby
chcem byť na streche
zlodej kvapiek
pulzujúce zadky
v rytme zvádzania
ma na chvíľu
postavili medzi
keby náhodou. . .
Môžeš prísť počas celého dňa, som tam ( tam, kde ľudia čumia ako idioti na čas ) stále. iba občas fajčím pred dverami a bojujem smasami kapitalistických turistov. Dúfam, že sa ti podarí dostať dnu. Ak nie, tak roztiahni svoje krídla a leť.
návod na . . .
Určite ma budeš hľadať, keď bude noc ( poznám ťa . . . ).
- - -
znavene sa usádzam
do priestoru
medzi myšlienkami
spolucestujúcich
-umieram-
umieram
príď stvojím kufrom
40 kameňov
( veď sme ich pred nedávnom spolu počítali )
o 04.32
vanilkový dym
som si fúkala
pod vankúš
vhodine spánku
ty hluchý ignorant
NIE NIE. . .
neotváraj tie dvere
dostanem
prievan myšlienok
boj s krvavými písmenami
tvoj list,
ktorý krvou si písala
deň a noc
noc a deň
nálada 25.09. 2002
na hranici svetov
sa potulujem
so srdcom naruby
ako tulák čaká na drobné
neznáme miesto
všade ma naháňajú
iba na mieste zvaný domov
ma nemôžu zniesť
tak utekám ďalej
zase Pustatina
pani Realita
vykosila
jarné ostrovčeky
snočasu
nad misou. . .
pr(l)ameň vlasov
zachytil sa mi
pod jazykom
vyrvali ho
nekonečná rodinka
. . . obloha zažala chladnú lucernu a sňala z nej tienidlo .
príbeh o J&F
pán
sa stále prechádzal
vzamatových sieňach
fantázie
7 posledných. . .
posledná slza
farebného spektra
vytryskla
ponad tvoje meravé oko
Očista
zjazvené telo
pohladkám
žiletkou
zbavím ho
diaľka
tažoba
bezváhových slov
vzdialených stavov
únava
všetky cesty vedú do. . .
hlbokými ulicami
voda
chodí boso
zbiera sestry
cesta do Španielska
iba istota
dlhej chôdze
posledný spev
španielského vtáčika
horoskop pána DarVína
tekutý zážitok
bez smädu
postavil
evolúciu
nádych prvý
včera v noci
ujo premietač
vypadol
z prázdnej skrine