Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte senávod na . . .
Autor
tanganika
Určite ma budeš hľadať, keď bude noc ( poznám ťa . . . ). Nájdeš vysokú budovu na okraji zdevastovaného lesa. Iba v jednom okne sa bude svietiť, presne tam, kde už pár mesiacov učím delfína lietať ( - beznádejne - ).
Ver mi, že sa nestratíš v labyrinte dverí. Moje nájdeš tak ľahko ako prsník tvojej mamy v čase, keď mlieko ti bolo všetkým.
Prejdeš popri všetkých dverách ( raz, dvakrát . . . ), každé ti prezradia jedno tajomstvo ticha a pokoja. Avšak moje dvere ma prezradia hneď na prvý pohľad. . .úzky pás svetla na hranici sveta. Keď sa započúvaš do neznesiteľného ticha – bude ti to trhať uši – začneš rozoznávať morzeovku mojej existencie.
Ver mi, že neucítiš vôňu škoricových koláčov alebo ihličia. Do nosa ti bude prerážať iba pach nezahasenej cigarety a práve navarenej kávy ( v ten deň to bude už 521. počas tohto roku ). Budeš počuť hrubý hlas, ktorý sa bude pokúšať spievať, tak ako každú noc, bude spievať smutne, ale beznádejne dobre ( nemaj strach, nebolí ma hrdlo, to nebudem spievať ja, tentokrát nie. . . ) Viem, že ešte zachytíš zvuk ceruzky v ťažkej ruke na stokrát popísanom papieri ( nemám peniaze na nový a možno je to iba nový druh denníka ), budú trieť o seba, v návaloch vášne hlasnejšie ako zvyčajne ( neboj, nesúložim, v ten deň nie. . . ). Budem zvažovať svoje možnosti, čo budem robiť, ak neprídeš. Určite ma ako prvé napadne urobiť si ďalšiu kávu a konečne dofajčiť cigaretu. Možno ďalšia možnosť bude, ísť zase do toho zdevastovaného lesa a ešte viac ho zdevastovať ( je mi to jedno ). Je dosť možné, že konečne ukážem svojmu delfínovi, čo vlastne od neho chcem, ukážem mu ako sa lieta. Včera som to presne vyrátala, hodina lietania bude trvať presne 9 sekúnd a potom betónový pád. . .dúfam, že je inteligentný žiak. Viac ma už nič nenapadne. Budem iba nepokojne sedieť a pozorovať svojho miláčika – vlka, budem čakať, kým pribehne ku mne...vtedy budem vedieť, že si už za dverami a počúvaš.
Zase iba snívam. Veď ja neverím, že ty prídeš. Ako každý rok, sa v ten deň skryjem pod posteľ so svojím vlkom a budem plakať. . .