Kruhy

Ráno som šiel do obchodu.

Desať rožkov a Nový čas. Som si vypýtal. A predavačka sa síce tvárila kyslo. Ale napokon mi predsa len dovolila zaplatiť.

Je fajn vstávať takto ráno. Bez bolesti hlavy. Bez výčitiek svedomia. A bez otázky. Čo sa stalo a kde som to. Pomyslel som si. A kútikom oka zaregistroval Maťa.

Sedel na lavičke. Fajčil. A pozoroval ľudí. A psov. Ako sa motajú po sídlisku.

Jak to že žiješ? Spýtal som sa bez pozdravu.

Neviem. Odvrkol naštvaný. A začal rozprávať. Ako bol nachystaný to skončiť.

Už zasa.

A čo ti v tom zabránilo. Spýtal som sa ho otcovsky.

Hm. Neviem. Rozhodil rukami.

Asi som mal strach. Alebo možno. Neviem. Som si možno našiel nejaký prijebaný dôvod existovať. Dáš si cigaretu. Ponúkol mi.

Nie vďaka. Odmietol som slušne.

Nastalo chvíľu ticho. Nevedel som čo povedať.

Človek keď ma strach si vždy nájde nejaký prijebaný dôvod žiť. Dostal som nakoniec zo seba.

On pozrel do zeme.

Asi máš pravdu. Zahasil cigaretu o lavičku. Zakričal. Nasrať. Ľudia sa na neho pozerali. On vztýčil prostredník. A odišiel.

Mal asi lepší deň.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Rukou som preťal vzduch. Potrebujem objať kričal som do davu. Ale nikto sa ani len nezastavil. Tak som sa objal sám. A do výkladu zašepkal mám ťa rád.

Si blázon. Zakričal ktosi. A ktosi mu pritakal. A ktosi sa len tak usmieval. Bolo mu to jedno.

A mne vlastne tiež.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Na ulici hrčali električky. A ľudia. Mali vlastne ciele. Cítil som sa, bez irónie, fajn. Objímal som svoju slečnu. Ona objímala mňa. A pili sme čaj. A bavili sa pritom o všetkých tých dôležitých veciach, čo aj tak zajtra zabudneme.

Andrea čaká druhé dieťa s druhým mužom. Už s ním nie je. Včera som ju videl. Pila pivo. A vyzerala spokojne. Vychŕlil som zo seba.

Tehotná a pivo? Spýtala sa udivene.

Radšej neriešim. Povedal som. A dal som jej pusu do vlasov a na líce a potom...

Ktosi prišiel a robil hluk. A smial sa keď ma videl

Čo tu robíš? Spýtal sa. A ja som nevedel kto to je.

Vidíš. Odvrkol som.

Hm. Môžem si prisadnúť?

Nie. Odpovedal som tak ako vždy. A on si prisadol.

Pal do paže. Som povedal, že si nemôžeš prisadnúť. Precedil som dôrazne pomedzi zuby.

A on vyzeral urazený.

A ja som stále nevedel kto to je.

A nevedel som to ani keď sa ma to prvý raz spýtala moja slečna. A nevedel som to ani keď sa ma to spýtala šiesty krát.

Ja vážne neviem. Zakvílil som zo zúfalstva. A dal jej pusu do vlasov a potom na líce....

A potom.

Nám doniesli účet.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::