Ukrižovaný chlieb

Keď kňaz láme chlieb a premieňa ho na telo v chráme z kúta hľadím na oltár a vidím sám seba v mase ľudí v množstve tlačiacich sa a dychtivých tiel pre tú záľahu človečenstva nevidím na Golgotu kde práve pribíjajú chlieb na kríž až keď ho vztýčili ľudia do nebies odkiaľ žiara na mňa svieti konečne tiež prijímam telo a krv v chráme a viem ty nikdy neumrieš Cítim v ústach tvoje telo láskavo ma pripájaš do svojej duše tak ako ja lúpem orechy a v jednom vyzerajúcom zdravo som našiel červotoč iný s plesňou na škrupine má zdravé a chutné jadro búcham na ne kladivom ako ty búchaš na moje srdce v chráme chcem mať plod čo by ti chutil ako mne ten orech aby pri prijatí za súčasť tvojho viditeľného tela som porodil zo seba najlepšie jadro a zároveň sa bojím že pre záľahu tiel predo mnou čo mi zakrývajú Golgotu svätí preskočia môj tieň Pritláčam tvár na zem do čierňavy schovám svoj zrak aby som nim nepošpinil belosť z tmavej a mazľavej čiernej hliny na mňa aj tu hľadiš ty Nikde sa pred tebou neschovám živým a večným motýľom čo mi vystiera v srdci priesvitné krídla Koľkým tvojim úderom sa môžem stať alebo som odsúdený do pekiel? Kolotoč vírivých tiel krúti ich hriech čakám až splyniem s ohňom odovzdám ti peľ aby plod priniesol kvet Ľadovec búcha šialený na okno pískam si Beethowena Zodretú kožu strhávam na kosť utrpenia Kam ma vezmeš aký raj mi ukážeš? Láska je to čo hýbe dejinami to je ten elxír katalyzátor dychu ohňa Duch svätý nad nami tretia božská osoba čo sa na nás v živote vylieva a obetuje za nás v próze bytia Oheň čo upečie nám chlieb už nekrižujte kríž premenil sa nám Desí ma predstava že na to miesto tam kde tlčú kladivom aby vymiesili chlieb sa nikdy nedostanem že prívaly bahna ma vždy vo vlnách hmoty odvlečú do temnoty že blesky zloby zlomia moje nohy čo sa chcú plaziť v pokorení már kde ležia moje snaženia

---