Lampy

Firestarter

/Renasovi/

Rozprával o poézii. Dlho, zasvätene a hlavne nudne.

Keď videl, že ho nepočúvam na chvíľku stíchol.

Potom sa oprel. Pokýval  hlavou. Poškrabkal si briadku. A zatváril sa naozaj vážne. Keď povedal.

Si pozér. Bez nejakej súvislosti.

Hm. Som. Neprotestoval som. Pretože to neznášal.

Zostal na chvíľu ticho. Evidentne som ho zmiatol.

Nechutné. Pokrútil hlavou. A mňa to prestávalo baviť.  

Zobral som sirku a zapálil mu tu briadku.

Vykríkol, že som kokot. Ale to sa dalo čakať.

To máš zato, že si kydal na Bukowskeho. Hodil som pohár o zem. A demonštratívne odišiel.  

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Žena mojich snov

/zasa Renasovi /

Doma ho čakala Agáta. Dve deti a pes. / Alebo radšej tri./.

Nalej mi pivo Agáta.  Rozkázal.

Agáta vstala a naliala mu pivo. Sadla si.

Agáta a jesť nebudem?

Vstala a podala mu aj večeru. Deti sa pozerali. A tak ich poslala spať.

Sekne ti to. Pohladil ju po zadku. Ona sa začervenala a spomenula , čo robila keď bola preč.

Pod nohami sa mu motal pes.

Agáta, však už vyhoď tu beštiu.

Odkopol ho. Zakňučal a ľahol si na miesto.

Agáta vyzerala šťastná, keď sa oňho mohla takto starať. Aspoň na oko. Sa usmievala.

Dáš si ešte pivko?

Daj. Povedal.

A ona dala.

Bola to ideálna ženská.