V ľahkosti mužského bytia

Čas to tak rozhodol že sa archeológia opäť zmýlila keď si ma vyhnala ráno z dverí len preto lebo môj záujem o tvoju bielizeň ti nebol vôbec milý keďže mysľou si už bola v práci a pri povinnostiach a rôznych hlúpych udalostiach ktoré sú mi v takej chvíli keď sa obliekaš ale úplne ukradnuté aj keď sa za to na mňa hneváš dám si ťa ráno v práci ako tapetu na obrazovku počítača a potom rozmýšľam či ťa tu niekto uvidí takú zvodnú aká si bola hneď ráno pre mňa ty a vietor zatiaľ rozfúkal listy z gaštanov v to jesenné ráno keď si sa vybrala z bytu už opustená a tak ľahko sama so svojimi ťaživými myšlienkami o svete a našom postoji v ňom keď ja ťa prenasledujem svojou láskou opálený do biela aby koža na mojom tele bola žeravá a stierala ti z úst každodenný pustý rúž zaľúbený do teba a natieraný tvojou vzrušujúcou rukou vo chvíli keď sa mi do snov vlúpali banditi predstáv o tom čo skrývaš tam hore pod sukňou kam práve v tejto chvíli nedovidím aj keby som strašne chcel a zalepenými očami skúšam vypúšťať k oblohe svetelné signály z majáka mojich túžob Ale ty zatiaľ ako predavačka z mäsiarne zatneš do mojich útrob aby som sa cítil rovnako hlúpo lebo byť objektom niekoho záujmu asi nemusí byť rovnako každému príjemné kým ja to viem že si rovnako étericky prísna ako hnedá kobyla v stajni uviazaná hneď vedľa ligotavého porsche kým v tuneli dunia do ďaleka všetky vlaky sveta a opäť ďalší muž stavia v ďalšej žene vlastného trójskeho koňa ktorý ho prekvapene dobehne práve vtedy keď naňho už zabudne vo svojej ľahkosti mužského bytia na zemi zrazený sa zasa bude vzpierať aby sa postavil priam do oblakov kam pofukujú všetky vetry aby nám zakukleným mužom v uviazanom vreci túžob povedali tvoje náhle nie ktoré tak reže rany márnomyseľnosti schované pod posteľou uloženou na dvore hneď vedľa haraburdia na vyhodenie a zatuchnutých smetiakov naplnených skysnutou zeleninou táto kapusta ti je cudzia ohŕňaš nad ňou nos kým mne sa škvarí vyfrézované srdce pod autogénom oceľových dverí

---