zaskočenému

Veľmi pekne ďakujem. :o)

*

*

******* pekné!!! a šup ať jsi v klubu! *:O)

uuuh!! a málem bych zapomněla na TIP! yoy!

:)*

několika slovy povíš mnoho !*

toto sa stáva ale neviem, prečo asi radi dobýjame :o)

nebolo to ľahké---pokračovať---aj vtedy---keď sa obzrel definovať nedefinovateľné---otvoriť ovocie a nevidieť kôstku len dúfať---ticho si navrávať---ja viem ja viem

...a nakoniec príde na to, že slová sú pri tom zbytočné. A potom že zase nie. A stále bojovať s týmto. :o) Vďaka.

som asi jediný kto si všimol stagnáciu tvojho prejavu ... no nič je to NUDA ... kedysi určite:-)*** ale to bolo ... opakuješ sa a podobné slová som už počul len v inej forme od teba ... sorry :-(

Niečo na tom bude. Na druhej strane nie som z tých, ktorí píšu každý týždeň úplne inak. Som za kontinuitný vývoj; extravagantné výpady za cieľom prilákať väčšiu pozornosť ma nechávajú chladným.

Tak či onak - vďaka. Teším sa nabudúce. ...

Naso: :o))) Mythus: Vďaka, braček. tanganika: Neviem, či to stojí zato. Lenže keď ideš za nejakým cieľom, predpokladáš, že svojim úsilím ho dosiahneš. Inak by si predsa za ním nešla. Stará známa pravda je, že nemá zmysel cieľ ale cesta k nemu. :o)

Teprve s tím názvem je to dokonalé. Není do dodat. TIP

*

tebe ktorý hľadáš a nachádzaš aj pre nás zostaň tip

Kalí, teším sa. ;o)

Veľmi pekne všetkým ďakujem.

...pokoukej to tam, seber to, co jsi našel a jdi s tím dál....hlavně neustrnout! Můj upřímný t*

opäť minimalizmus s maximálnou množinou výpovede - akoby sa naozaj našiel niekto, kto dosiahol svoj cieľ (až zaskoči táto možnosť) a iné už nemal... Práca pre mozgové závity...

Naso: Často sa stáva, že sa človek príliš pripúta k tomu, aby dosiahol cieľ. (Nemusí to byť hneď životný cieľ.) Potom, ak ho dosiahne, po chvíľkovej eufórii prichádza pocit prázdnoty, otázok... Najmä otázky: Prečo nie som šťastnejší a čo teraz? Vďaka Ti. :o)

Pepo: presne tak... pred niekoľkými rokmi, keď som sa učil na štátnice, celý ten čas pred som si predstavoval, aké to bude ú´žasné nemyslieť na učivo, neučiť sa (nebáť sa), koľko projektov potom zrealizujem, čo všetko napíšem a tak a keď sa to stalo, v to poobedie som sa cítil síce ľahký na duši ale tak práááááázdyyyyy... Neuveriteľne. A všetky moje dobré nápady zrazu boli ta-tam a tá lenivosť potom...

...Peťo! Myslím, že touto si to vystihol lepšie ako ktokoľvek iný. Je to zapaľujúce bojovať za niečo. Ale keď to dosiahneš, zostávaš stáť a zapálenie opadá. Všetko tak trochu stráca zmysel. A zaskočí ťa...prečo som vlastne za to bojoval? Asi tak. Táto sa ani nedá opísať.

nepripada mi to ako basen...a premyslam o tom, ci stoji zato dosiahnut/najst hladane...

Lyryk, pokiaľ je o čom polemizovať, tak Ťa prosím, aby si pokoj nedal. :o) Poéziu chápem aj ako... Ako by som to povedal? Pomoc čitateľovi pri hľadaní. Niežeby som našiel zaňho. Ide o to podať mu pomocnú ruku, nasmerovať ho, ukázať mu krajinu z najvhodnejšieho uhla, aby tá vypovedala. Predpokladať, ktorý je to taký uhol, pod ktorým bude mať možnosť vidieť to, čo mu chcem ukázať. Avšak v tejto pomoci nesmiem zájsť priďaleko - čitateľ musí byť presvedčený, že objavuje sám. :o) Bezduché opisy (napríklad prírody), akých sa v poslednej dobe vyrojilo viac než dosť, sú preňho len fotkou vo fotoalbume - môže byť na nej aj posledný raj na zemi, vôbec v ňom zobrazené nebude rezonovať. Opačný extrém je "viděl jsem". Medzi tými extrémami je naše - autorove hľadanie.

je v tom dost nedokončeností a přitom jako by se zároveň něco uzavíralo.......T-p.

znovu veľmi blízke - bez pripomienok = bezpripomienkový TIP :)

Pen, včera, následne po Tvojej nevinne vyzerajúcej otázke (prečo prázdny?), som sa skoro zbláznil. :-) Ani teraz ešte neviem, či je to v poriadku (a premýšľam až tak, že vidím zlomyselné úsmevy).

.....*!!!!

báseň román na pět řádků... perfektní... tip!

Zmenil som názov - zdá sa mi omnoho priliehavejší. Blbé - nevedel som, hľadalo sa to vo mne a nie a nie na povrch. Kedy už je vec naozaj definitívna? :o) Vďaka.

podobné sdělení s nízkým obsahem obrazivosti vyžaduje od čtenářů a priori vysokou důvěru v životní zkušenost autora sami si musí dosadit to poetické, pro nás autory to není ažtakový problém, ale pro čtenáře být může... .-)

Lyryk, možná, ale vem si takovýho Holana... ten místy úplně abstrahoval od obrazů.... ale asi ti rozumím...

a udělal to Holan na začátku své tvorby ?-))

jasně... ale čtenáři je přece jedno, kdy autor onu konkrétní báseň napsal, dostane se k básni, přečte, an vidí: báseň je bez obrazů...;-))))

No - nie je to zrovna poetický opis pokrútenej jablone. :o) Dnešná tvorba sa mi vidí vo veľkej miere nevyložiteľná. Často pracuje iba intuícia, či už u autora alebo u čitateľa. Preto tu nevidím nič rúcajúce... Porozmýšľam. Vďaka obom.

Možno iba nemám dosť veľký odstup (ako autor...). Nevidím nič nepochopiteľné. ... Ak sa uspokojí s tým, čo dosiahol, čo bude?

Pepo, ano, jen si piš po svém. my si musíme zvyknout, ty si zvyknout nesmíš! :-)

Hermit, ď., nikdy si nezvyknem. Vieš na čo: Kladiem si otázku (neuveriteľne dobiedzavú), či nie som pristručný. Má vôbec zmysel pýtať sa takto? Pen: Kedysi by som neveril, že sa pre pár slov budem toľko trápiť. Je to raz tak. Lyryk: Aj keď to často bolí, ale som vďační ľuďom, ktorí mi otvárajú oči.

Pepo: Sám se snažím... nelpět. Ani na stručnosti, ani na obrazech. Stačí ti to jako odpověď?

Je to povzbudivé, díky.

Lyryk má trochu pravdu, trochu, ale svět se prostě MUSÍ přizpůsobit básním, ne? ;-))

Páni! :o) Musí to byť obojstranné - to načúvanie.

No, ono to je, čuju. Funguje to. Samo si to funguje. :-)

Nadherna miniaturka neni tam slovo na vic a vsechna tak krasne hladi...!*

***!

*dobree

:-))) no já na chvíli musel poodejít, sorý, stručnost je přiléhavá, správná, o té bych nepolemizoval, nicméně v té stručnosti se nesmí ztratit původní obraz estetického výrazu; jinak by nejlepší báseň bylo napsat: viděl jsem a každý ať si dosadí co by viděl, jde také trochu o svědectví, o barvu, ekran, osobitost - nezaměnitelnost nikde jsem nepsal, že nebylo pochopeno... chápovité je to dostatečně (alespoň pro mne .-), ... kdosi učinil jakési existenciální gesto, které pobízí k myšlení, ale samotný popis poetického úkonu, oproštěný od dalších příznaků, je jen chirurgickým řezem poznání bez lákadel, ... .-) už dám pokoj .-)