Umelka

Šialene som sa smial a bolo mi jedno na čom. Zúfalstvo. Odpil som si z piva a ryl kosoštvorce do stola. Andrea. Myslím, že to malo určitú súvislosť.

Dáš si ešte jedno. Spýtala sa Slečna.

A ja som nemal námietky. Veď prečo aj. Civel som do prázdna a občas na jej prsia. Len tak.

Počúvaj. Som si ťa predstavovala úplne inak. Zaspievala do hluku.

Jak inak. Nechápal som.

No inak. Som čakala, že príde týpek v roztrhanom svetri. S cigaretou v papuli a bude sa klátiť jak je ožratý a...

No skrátka buran. skočil som jej do výkladu.

Hej buran...a ty zatiaľ...by si v pohode zapadol medzi matfyzákov. Ale veď v pohode. Dodala trochu sklamane.

Hmm...môže byť. Už som čosi také počul. Čo už... Mykol som ramenom.

A doniesli nám chľast a do stola som vyryl asi sto dvadsiaty kosoštvorec.

Idem sa vyšťať. Spomenul som medzi rečou. A ona že OK. Veď čo už mala povedať iné.

A na hajzli bol smrad a Korádo tam stál. Masturboval nad pisoárom a vykrikoval nejaké ženské meno.

To nemá úroveň. Precedil som pomedzi zuby jeho obľúbenú frázu.

A on že. Ty ničomu nerozumieš.

Hmmm....tak nie. ale aj tak si ty kokot mohol zaliezť do kabínky. Odporučil som mu. Ale on si nedal povedať.

Tak som sa vrátil späť a dozvedel sa, že mám smiešne vlasy. Po treťom vínnom striku.

Keď mi vravela, že má zelené oči. A že vážne chce aby bola ďalšia poviedka o nej.

A ja. Tak uvidím

A videl som jak sa Korádo vleče z hajzla. Má rozbitý nos. Ale to nebola moja práca. Na to mám ľudí príliš na háku. V paži. V piči. Egal.

A ruky sa mi triasli. Mám strach. Mám strach. Ani neviem z čoho. Šepkal som do dlaní. Keď si odskočila. A jej priateľ volal a potom aj prišiel. Sadol si a vravel, že sa aj nejako volá.

A ona k nemu. Jak šteňa.

A mne bolo dosť na piču aj bez toho. Tak som odišiel. A oni tiež. Vonku bola tma. Trochu zima.

A básnici hľadali zmysel života...