O Floydoch a pálivých ilúziách

opäť len okamih ;)

Zbalil som si gitaru a s trochu stŕpnutými nohami som sa zdvihol od Michalskej brány. Okoloidúci boli dnes štedrí, hlavne jeden Nemec, ktorý evidentne nemal o hudbe ani poňatie, lebo mi uveril, že Pre Elišku napísal američan Brahms. Keď mi povedal, že nenávidí Bacha, skúšal som ho ešte viac, zahral jedno prelúdium od Bacha a nakecal mu, že to bola pieseň od Armstronga. Nadšene mi zatlieskal a odišiel. Ale hlavne jeho obmedzenosť spôsobila, že dnešné hranie mi vynieslo necelé štyri stovky. Slušné. Kúpil som pár lístkov, lebo cestou na intrák som si chcel ušetriť nohy - po dnešnej drine - a trochu poskúmať ľudí v autobusoch a električkách.
Autobus bol takmer prázdny. Sadol som si k oknu a slúchadlami do uší strčil Meddle od Pink Floyd.
Na prvej zastávke si oproti sadol mladý párik. Pohľad mi spadol najprv na ňu. Bola fakt príťažlivá a mala rozumné oči, to bolo vidno na prvý pohľad. A tá úžasná tvár, až mi foťák v ruksaku kopal do boku, aby som ju odfotil. Rozumnú ženu spoznám na hneď - má také vyžarovanie, ktoré sa jednoducho nedá prehliadnuť. A táto ho každopádne mala. Fascinovala ma, len mi nesedel ten blbeček vedľa nej. Biele tričko s veľkým logom Nike a zlatá reťaz na krku zvýrazňovali jeho holú hlavu s okuliarmi na zátylku. Vyšpotrovaný bezmozog - jediné čo mu chýbalo, bolo čierne auto s hlasitou hudbou pripomínajúcou kameň v miešačke.
Ale aj tak som myslel, že ona je rozumná ženská, veď to poznám... je s ním určite len pre peniaze a tajne hľadá svojho galantného rytiera s vlasmi vlajúcimi vo vetre... a gitarou, to je predsa určite romantickejšie než ten svalovec...
Otočila hlavu ku mne a prešla ma pohľadom až po päty. Čakal som, ako sa zatvári... zavrtela nosom, znechutene odo mňa odvrátila oči a pobozkala svojho holohlavého blbečka.
Je to obyčajná úbohá krava bez vkusu, to poznám na prvý pohľad. A navyše aj škaredá.

---