Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNa súkromnej polopúšti
Autor
Háber
(v hodine narodenia mojej dcéry) - naozaj som to napísal práve vtedy, bolo to 21. augusta v roku 1988 na výročie vstupu vojsk - okupácie, oslavovali sme narodenie dcéry spolu traja, môj najstarší syn Janko (mal vtedy tri roky) spolu so mou (čo je jasné), môj kamarát už nebohý básnik a čarovný spisovateľ pre deti Karol Pém, ktorý bol vtedy aj chartistom ´77 a robil si z toho srandu slovami: Že len aby to, Stano, nebrali ako provokáciu - teda ako to narodenie mojej dcéry.
Vyberiem sa náhodou chodníkom izby
a ľavou (som trinásty blázon) nahmatám knihu
a ľavou
ju otvorím
Čítanie po sliepačky (zniesť vajce?)
som si istý že čo je v ňom je o mne?
...môže niekto rátať s vlastnou smrťou alebo iba
s ňou?
V agonickom smiechu zakódovať nový život
Čím si je človek ak si je sám Bohom?
Odpustí si ak sa vyspovedá sebe
alebo ak si dokáže
odpustiť odpustenie?
Lietadlo sa rozbehlo nezbadáš a letí dravo do
vzduchu
Rýchlosť sa zmizikuje tým že niekto ráta
s pristátím?
Ja neviem pristávať
ak si to raz odpustím...
Čím vyrátaš priestor
akým metrom zmeriaš
čas
Ako sa pretekať so smrťou
odísť na aký pas?
Nik nezomrel len tak
sme chrústy večne živé?
V tanci otočené hlavy nesplatené nesplnené
NIE...
Tátá (oco) inokedy tatata (bum!)
SomDejČoSaDeje
bodový scenár v bode A i Zet
Sám som si vlastný smäd
po smotane