Pre Elišku

Slnko svietilo. Obloha bola modrá vždy, keď som sa na ňu pozrel.  Usmiala sa. Zavrtela nechápavo hlavou. A snažila sa ma presvedčiť, že punk ma nejakú filozofiu. Skutočne.
Zasmial som sa.
Všetko je na piču nie je pre mňa žiadna filozofia. Som odpovedal. A ona sa ku mne otočila zadkom.
Pozri. Zvolala víťazoslávne a ukázala na nápis na opasku. PUNK.
Uškrnul som sa.
Ale nepovedal som nič. Asi som už starý na také debaty. Pomyslel som si. Ona sa otočila späť. Vyzerala šťastná a ja som vyzeral, že ju ešte stále beriem vážne.  
 

Len chvíľu sme sa rozprávali. Potom som odišiel.

Asi som sa zmenil. Už ma fakt nebaví tváriť sa, že nečítam Nový čas. Zasmial som sa sám nad sebou. A rozmýšľal, že o tom napíšem poviedku.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Prišiel som domov. Eliška sedela na balkóne a fajčila. Videl som ju cez okno. Nevyzerala až tak sexi ako sa opisuje v niektorých knihách.
 

Rozhodol som sa ju prekvapiť. Blížil som sa k nej a tešil sa ako sa zľakne.
 

Ahoj. Pokazila moju detskú radosť.
Ahoj. Odpovedal. Som značne rozladený.

Nasledovali bozky. Zdvorilostné formulky. A potom to prišlo. 

Nejdeš mi kúpiť vložky?
Vložky? Zaskočila ma.
Hej vložky. Zopakovala. 

A ja som sa z toho snažil vykrútiť.

Sú isté veci čo by mali robiť ženy samotne. Napríklad chodiť ku gynekológovi. Kupovať si vložky. A tak. Povedal som dôrazne. Tak ako sa na chlapa patrí.

Eliška sa zahľadela do prázdna. Potom vstala. Zamrmlala.

Vieš čo. Dobre. 

Zahasila cigaretu. A odišla do obchodu.

Keď zavrela dvere prepadli má výčitky svedomia. Neznášam tie chvíle, keď musím voliť medzi chlapskou hrdosťou a pokojom v domácnosti.