Nemocničná I
Štyri steny striedme a v ich objatí,
som sám v beznádejnom zajatí
,v tele zarytý nož bolesť seje,
je na čase spýtať sa: Čo sa deje .
Rozchod inak (fyzikálny popis)
Vplyvom vonkajších síl (napr. tlakom) vzniknú na tvare kryštálovej mriežky postupne pružné deformácie, ktoré sú úmerné vynaloženému zaťaženiu. Ak prestanú sily pôsobiť, atómy sa zhruba vracajú do svojej základnej polohy a každý atóm zaujme svoju relatívnu polohu voči susedným atómom. Ak zaťaženie vzrastá nad hranicu pružnosti, pružnosťtelesa po odľahčení nemôže priviesť kryštálovú mriežku do pôvodného stavu a nastane plastická deformácia.
Čakanie na spásu
Hľadím do neskorej noci
anechápem, čo chápu iní,
čakám ťa plný hnevu,
čakám ťa plný viny.
Pod okovami noci
báseň, ktorú venujemprastarému svetu,napísal sám život.
. Biele holubice mierumi ju priniesli v sne,keď som bol okovamipripútaný nocou k posteli.
Touha po doteku
Květ se naklánelza žhavým sluncemchtěl pocítithřejivý dotekpohlazeníco na porch tělavyplaví husí kůžistál za oknemdnem i nocístál v tuhých mrazícha čekal, pořád čekala když jsem muchtěl pomocirozbil jsem květináč.
Rovná sa náhoda nehode a naopak?
Nehoda nastáva v iných prípadoch a má iné následky. Sú ďalekosiahlejšie ako tie kde pôsobí sila,
ku príkladu pretrhnutie gumy pri sexe
alebo neúčinnosť antikoncepcie,
pri spoliehaní sa na ňu.
Proti vládě a společnosti
Vzal pero a papír,sedl si na staroudřevěnou židlizapálil cigároa předříkalsi věty, kteréchtěl zapsat. Chtěl změnitpřístup k veřejnostinenáviděl starépány, kteří žiliv iluzi červenébarvy se zlatouhvězdou na čelea v rukách z hrdostídrželi srp s kladivem. Nikdy to nenapsalmožná neměltolik odvahyjak si myslelmožná muv tom někdozabránil…teď tady sedím jás podobným záměremjako měl on…Jeho myšlenkykřížené s kouřemse vryly do trámůodkud teď padajína můj papíra slova zapsanájakoby mou myslí ani neprošla.
momentka
zaznela šanca,rozptýlila sa doďaleka,stratil sa zábleska ja som ostal v tme.
momentka II
vidieť tvoju tvár plnú neistoty,bolo pre mňa mätúce,skúšala skúšampochopiť, čo je príčinou.
momentka III
. ale všeko, čo sa stalov poslednej dobenasvedčuje tomu,že to nie jelen niečo dočasné,že to nie jeako s bublinkami v minerálke,ktoré časom vypŕchajú.
momentka IV
ako bibliu si čítamzbierku hriechov,trhám jablká,ovocie zakázané z húština tvoj hlas neustáleputuje po neurónochv mojej hlave
rozbiť atóm,zabiť chvenie,otvoriť sa dokorán,
preč
preč
Čierny sen (samoty)
stojím pripútaný k stromu,okolo mňa kruh podivínova nikomu nevidím do tváre,
po holubovi posielam telegraf,nech príde k tebe a prinesieti slová, ktoré som mal uždávno povedať tvojej duši,
neustále na teba myslím,srdce mi láme, že si s iným, krv v žilách neustále vrie.
Skôr ako ma umučia nočné mory,ako prebodne ma obetná dýka,kým zhyniem ako baránok,skôr, skôr, skôr.
Ján Pavol II
Rozkvitol kvet,biely a nevinný,prinášal radosť,pochopenie a mier,lámal tabu.
Bol vánkom v horúčavacha svetlom v tme.
Prišiel jeho čas,zvädol, musel odísť,no s láskou sa na neho spomína.
Jeden z tých dní...
Vlna ticha ma objala,pritúlila sa tma,až tesno bolo v priestore,ťažko som lapal po dychua slzy vplavili sa do očí.
Keď sa mi podlomili kolenáa kŕčovito som padal k zemi,spomínal som na dni,v ktoré som si sľuboval,že sa zmením.
...na cestách...
Flauta dohrala posledné tóny,zdvihol sa potlesk, ktorý čo chvíľa stíchol,naposledy odišli kroky, zavreli sa dvere. ostali šľapy, ticho a nekonečné tóny v nich.
. chlad, okno, slnko, tma.
Naposledy
tvoje pery naposledy vyslovili slová,
ktoré uzreli svetlo mojich očí
azacítili moju prítomnosť
chvíľa ticha ťa vystriedala,
Pochoval a odišiel
šedý zhluk dymu
nasiaknutého
spáleným tabakom
naposledy
Relax
Po klávesoch klavíra
prebehli prsty
apo chrbte mráz.
Čarovná hudba
Vyžmýkaný citrón
Hádžem slová do vetra,
váza myšlienok rozletela
sa na tisíce malých črepín.
Topím sa vtemnote,
Je suis...
Antická socha pre potechu vytesaná
do mramoru, ktorý musel zniesť
kruté bodania dlátom.
Sláčik utekajúci po strunách huslí
"Pred oltárom"
Výmena snubnýchprsteňov predstavujerafinovaný spôsobako nasadiťputáNo keď sa ženia čertistúpa rozvodovosť.
Quattriáda
I. Najväčšiou tragédiou jekeď sa do vládydostanenebmedzený početobmedzených rozumovII. Každý zo štyrochzúčastnenýchprivrel okoa zrazu nastaldiskrétny rozhovormedzi štyrmi očamiIII. Chrobák v hlavezožral nervyavlas v polievkenepotešil holohlavéhoIV.
Je dobré mať jasnú víziu - províziu
Človek zožne úspech,
poriadne ho vymláti
ajeho zrná
zaseje na pole neorané,
Nahí v tŕni tí nemajú na ružiach ustlané
Kvetnaté reči opäťneprilákali včely,naďalej iba sochyvedia ako bolí dlatoa ľudožrút nemá problémobjaviť v sebe kúsok človeka. A tak aj naďalej ostávanajrafinovanejšoukategóriou polypravda.
Vŕba
som skleslý.
. skleslý ako plačúca vŕba
pri kaluži krvi svojich rodičov,
ktorých vyťali sekerami,
Umenie medzi vojnami
Ťarchu vojny nesú ženy adeti bojujúcich mužov. Vosvete umenia medzi dvoma svetovými vojnami sa odrážali emócie aprežitky zprvej svetovej vojny. Vtomto období svetom vládla zlá ekonomická, hospodárska aspoločenská situácia, ktorú vo svojich dielach zobrazovali autori, ktorí tento konflikt prežili ako priami účastníci, alebo tvorili „v pokoji domova. “ Peklo ľudstva, najmä oheň, ktorí neberie ohľad na civilistov, oheň, čo smútkom páli aj niekoľko rokov po vojne vsrdciach rodín, opisovali autori na oboch stranách bývalých súperov.
Jsme jenom plemeno parazitů
Ledový déšť padá na věkem
zvrásněnou kůži země
nejdřív ji chladí a pak
do ní vtéka a zvláčňuje ji
Gladiátor v aréne zvanej Zem
Ničota okolitého sveta
vo mne prehlbuje rany
apálivé slzy brázdia
moje lícne kosti.
Tráva
Kam siaha korienkami,
kde všade rastie
spriaznená svetrom.
- len on vie pohladkať jej tvár
Chcem stáť v tvojej blízkosti, nie iba za "oknom"
Pred naším stretnutím,
pozrela si sa do zrkadla
aokrem prenádhernej
ľudskej skutočnosti
"Mezdi nami je Špina"
Už iba ojedno ťa žiadam,
už iba ojedno ťa prosím,
nič mi nenaznačuj, povedz.
Nechaj skotúľať tie slová,
...
Na okne kvitne moja duša vkvetináči,
nedaj jej svetlo, hoc aj nepolievaj ju vodou,
udeľ jej rýchlu smrť, ak sa ti nepáči,
len ju prosím ťa netráp, nečiň tak, ani náhodou. .
Rád by som...
Rád by som. Tie tisíce stáda myšlienok,čo obývajú pláne tvojhosveta, rád by som spoznal,rád by som medzi nimi cválalako ten najrýchlejší čierny mustangdivokou prériou popri meandráchtvojej šedej kôry kadiaľsa valia nekonečné riekyčistej pramenitej lásky.
Sigaretta dinnanzi funere
Sigaretta dinnanzi funere
(cigareta pred vraždou)
Kráčal som po trblietavom chodníku, ktorý osvetľovali stovky lúčov pouličných lámp náhliacich sa kzemi. Bolo asi pol šiestej avšade navôkol presakovala tma. Kde-tu rozsvietené okná amiestami preblikávajúce pouličné lampy. Približne po tristo päťdesiatich metroch som odbočil do tmavej uličky, ktorá viedla kstarej továrni na výrobu nejakých kovových komponentov, nikdy som nemal bližší záujem dozvedieť sa, čo presne sa tam vyrába ateraz môj záujem taktiež nevzrástol.
Opera
Opera
Za oknom sa odohráva
operné predstavenie,
na ktoré nám víchor
Lístie to cíti v kostiach
Lístie to cíti vkostiach
Chechotavé lístie
sa knám prihovára
silnejúcim hlasom vetra.
Sonet (skrytého) tajomstva
Sonet (skrytého) tajomstva
Na čierne plátno noci,
na belasú tvár všedného rána,
na premenlivú dosku oceána,
Antickí filozofofia
Antickí filozofovia
Stĺporadie mestských povaľačov
kladie otázku za otázkou.
slovami otesávajú kameň po kameni,
Niekedy je lepšie nevidieť
Niekedy je lepšie nevidieť
Žijem ako pocestný,
ktorému je koniec
miesto odkiaľ začal.
Spravodlivosť v režime
Spravodlivosť v režime
Režim s režimom
ako ruka v ruke.
Väzni sa búrili
Bezohľadná vražda
Bezohľadná vražda
Vždy som túžil vlastniť
také hoc aj malé väzenie,
príjemný útly priestor,
ValenTino
ValenTino
Veselá to kôpka vjednom tele,
jedna doska, štyri kolieska vrovnakom smere.
Skateboard sa mu ľahkovážne scestou zráža,
Tichá myšlienka sobotňajšieho večera
Ranný sen
rozpustil deň
ako ľadovú kocku
slnečné lúče.
Pamiatka na Thomasa Gericha
Prehraboval som sa vstarých veciach na povale,
kde starý hustý prach napodobňoval rannú hmlu.
Spoza kopy všedného sena avšakovakých nástrojov,
ukázalo svetlo žiarovky na vŕbovú píšťalku zmôjho
Vyznanie
Vyznanie
Je vteba všetko, čím ťa potrebujem,
Je vtebe všetko, možno ešte viacej.
Sám neviem, či si stále iba slnkom,
Namosúrený ľudský jedinec
Namosúrený ľudský jedinec
Päsť spadla na drevený stôl,
preťala ticho, smiech, rozhovory,
zpopolníka sa vysypal popol,
Stačí iba úsmev
Stačí iba úsmev
Príbeh môjho života hľadá pravdu,
ale smútok vmojej duši mu bráni.
Si viac ako len múza, ako len žena
Farebná myšlienka
Farebná myšlienka
Myslel som si,
že anjeli už
dávno vymreli.
Miniatúra
Miniatúra
Odišla mi láska, priatelia.
Prosím, zostante chvíľku so mnou,
našiel som zrnko obilia
Medziriadky
Medziriadky
Čítavam články novín,
čítavam riadky duší,
stále sa kním skloním,
Plamienok leta
Plamienok leta
Sedím na zemi
medzi stovkami rúk
naťahajúcich sa za lúčmi
Dravosť ľudí
Dravosť ľudí
Človek hynie za poznaním,
pod modrým oblúkom sa vdejinách vŕta ako krt,
túži po bohactve Zeme
Výlev
monológ (sám zo sebou smerom k milovanej)
. vieš ľudia sú rôzni, jedni sú tuční, iní chudí, jedni sú ľaváci, iní zas praváci. niekto povie všetko, iný nevie hovoriť. všetko je rôzne, a ako vravievam, všetko je z detailov, celý svet, celý vesmír všetko, aj my.
Dve čierne pierka havranie
Dve čierne pierka havranie
určite je to dáke znamenie.
letia zľahka kzemi čelom,
vzávoji slabo, slabo bielom.
Základ
Základ
Základom gule je štvorcová podstava,
je to úžasne zvláštna predstava.
Základom dažďa je jagavá kvapôčka vody,
Život
Život
Iba jedno vrúcne teplé objatie
arozbije sa nášho srdca zajatie,
zajatie plné samoty asmútku,
Výkriky vedomia
Moje vedomie sa rozpadlo
ako maličký kus suchej kôry,
rozdrtenej bacuľatou rúčkou
hladného okrúhleho batoľaťa.
Nepokojné myšlienky
Na oceľovom kríži
visí moja duša
napnutá ako plachta
lode blúdiacej morom.
Z denníka sochára II
Kráčam jarným lesom.
Stromy sa mi smejú,
ohadzujú ma lístím
ako ľudské mláďatá
Nepokoj v duši
Spomienky si ukladám ako do škatuľky zápalky,
vonku je opäť sychravo avietor roznáša smútok,
slzy neba belasého padajú na premrznutú zem,
ktorú hreje už iba sladká láska knám ľuďom.
Vychádzka
Vždy som dúfal, že pôjdeme po voňavých lúkach,
kde kolíše sa viac než tisíc rúk
a vietor jemný plachtí ako vážka.
Vždy som dúfal, že do priezračného plášťa
Čistá láska
Je to ako vietor,
ktorý nemôžem vidieť.
Je to najhlbšia rana vo mne,
ktorá sa nikdy nedá vyliečiť.
Dve pierka
Klopeš na dvere,
klopeš na srdce,
kde ťa vánok hodí,
všade klopeš.
Čo robí človeka tým, čím je?
Čo robí človeka človekom.
Jeho pôvod.
To ako sa narodil.
Nie.
Guľa duše
Moja duša nepozná hraníc.
Ako guľa obrovská, ktorej ja som stredom,
závratnou rýchlosťou valí sa šírym svetom
a vietor naberá silu do líc.
Sadnúť si na chodník
Je to dávno, čo som si chcel sadnúť na chodník,
len tak, niekde na obrovitánsku križovatku,
odkiaľ by som mohol pozorovať hemžiacich sa ľudí,
ktorí sa náhlia domov,
Hľadanie odpovedí
Slnečné lúče hladia horizont.
Je za ním lepší život.
Na hladine rieky sa odráža môj obraz.
Zmením sa, ak ta pôjdem.
Strach zo života
Sekera pravdy sa do mňa hlboko zatína,
ďalej už nevládzem, sám život ma preklína.
Rastie vo mne strom zotnutý,
som celý ako struna napnutý,
Lásky sa nezbavíš
Unikáš mi, no neunikneš času.
Čas je rieka, čo do zákrut sa vrhá,
obzri sa ešte raz, a potom za ním smúť.
Život je strom, čo s ním vetry trasú
Koniec zimy
Jarné vetry vrážajú
do chladných stien spiacich domov,
včerajší sneh sa vracia kvode
a naše stopy odchádzajú s ním.
Včera
Večer v krbe, oheň horí,
z triesok nemý oheň šľahá.
Je taký nevinný, taký divoký,
ako mustang na šírej pláni.
Záchranný čln
Obyčajný čln
trčí v piesku na pláži.
Vlny z diaľav azurového mora
s čerstvým vánkomv plachtách
V nebojácnej horúčave
Čosi nové sa mi rodí v duši,
možno vo mne chodíš po špičkách,
ako keď sa mesiac nocou brúsi
a do dlaní mi padá jeho jemný prach.
Ticho
Ulicou kráčame dvaja
a jedno ticho v nás,
po stopách predkov,
napospas nevinnej láske.
Bez náreku na toho spomínať, čo odišiel, a predsa miloval
Odchádzam,
. odchádzam do neznáma na životnú púť,
milujem,
. milujem rodnú zem, rodinu, milujem ťa láska,
Zlyhal som
Vylieva.
. vylieva sa zo mňa energia,
nevládzem, celý svet mi na pleciach
sedí a farby sa pred očami hýria.
Mier je ticho nevypovedaných viet
Predstavy preletujú do postáv
a postavy zas do predstáv.
Do civilných šiat prevtelené pojmy,
menia sa na ľudské dojmy.
Breza
Plynie zteba hudba,
ktorá ma zahaľuje
a vyvoláva vo mne
istotu
Dovidenia
Už iba raz,
chcem vidieť zapadať slnko červené ako rubín,
už iba raz
apotom,
Podvedomie
Ospalou nočnou krajinou
sa preháňa jemný vánok,
ktorý roznáša do každého kúta,
do každého rohu,
Pozerám sa z okna na ľudí
Pozerám sa na ľudí,
ktorí tu nie sú.
Pozerám sa na ľudí,
ktorým unikol čas.
Rieka žitia
Rieka žitia tečie nami,
raz hĺbkami araz plytčinami.
Kľukatý je život každej rieky,
kľukatý je život až na večné veky.
Večný boj
Roztrhá mi moje pľúca,
jedna veta menom srdcervúca.
Život je o láske, čo túži po hláske,
život je čakanie na vrásky,
Moja túžba
Túžim po tebe ako po úsvite,
len nevedomosť ma zbavuje viny,
ovládaš ma ako bábku cez dlhé nite,
som ako duša zílovej hliny.
Prechádzka
Metafory sa rozlievajú vkútoch,
vslove je sila ako vprútoch,
básnik so svojoubásňou svetom kráča,
opisuje život, ktorý vspomienkach máča,
Locus (samota)
Po rokoch samoty, po chvíľach vzruchu,
opäť moja láska túži po čerstvom vzduchu,
to večné tajomstvo, ktoré sa skúma,
hlboké ahlbšie korene vzemi tu má.
Moja izba
Deväť jednoduchých krokov od okna kdverám,
deväť jednoduchých krokov od dverí koknu.
Nikdy som nepomyslel na to,
že do tohto priestoru sa zmestia
Sloboda sa pohráva s krídlami
Povedz mi svoje tajomstvo, daj mi čarovnú otázku,
chyť sa svojej šance anaskoč na božskú lásku,
nechaj vsebe prúdiť tóny, Boh bude vodca,
práve on sa ti postará ozačiatok nového konca.
Vivere
Život je onepochopení toho druhého,
život nie je odpoveď, je to otázka,
život nie je kvapka vmori, ale more vkvapke,
život je večný sen bez konca, je to kvet na púšti,
Sme všade
Stromy nešepcú svánkom,
zvony prestali biť.
Už nie sme tu,
už nie sme medzi ľuďmi,
Si radosť môjho života
Tvoja vôňa achuť sa mi rozplýva na jazyku,
ver mi, klamať nemám vo zvyku.
Tvoj zamatový hlások plachtí mi hlavou,
zamestnajme oddych prestávkou malou,
Smrť
Vylieva sa zo mňa energia,
nevládzem.
celý svet mi sedí na pleciach,
farby sa pred očami hmýria.
Pravda
Človek ostane vždy
len človekom,
vravia nemé hliny
zrodené vo veku pravekom.
Skutočnosť
Nebuď smutná,
každým morom raz musí prejsť rieka mutná.
Každou molekulou vody vľudskom mori
avmori človeka,
Smola
Vraví sa,
že kde sa dvaja bijú,
tretí vyhráva.
No, ja som ten tretí
Len tak (nič zaujimavé)
Je to tebou, dnes v tejto chvíli,
kedy je človeku jeho zivot milý,
tú venujem tebe, a keď budem kdesi tam, tak budeš mať na mňa spomienku,
spomienieš si vždy a znova, keď sa jemným hláskom ozve plamienok v plamienku.