Mesto

(Podnájom)

Budem silný muž tým,
že mi povieš Vzchop sa!
kým sa biedne zmrštím
na svoj holý obsah?

Budem piaty živel,
moja prvá šelma.
Štýlovo som zdivel
pre krvavé beľmá.

Mysli na môj comeback
v nestopovom jambe,
aby mi to vyšlo.

Už som tu. Som v meste -
vyšinutý estét,
živé prvočíslo.

Mrežiam tvrdnú rysy,
ako vonku svitá.
Za chrbtom mi visí
odvolaný výťah.

Hľadám... Hľadám východ
medzi bloky, ktoré
neodrazia ticho
v rannom predpriestore.

Nadovšetko sýti
vlastnej identity,
idú súčasníci

do rozpitých kontúr
svojho horizontu
na abstraktnej skici.

(Širšie centrum)

Vrany, vrany... Beztiaž,
čo si smieme dopriať.
Prečo sa mnou trestáš,
zamestnaný Poprad?

Vrany. Rezné vrany
na to slané mokro.
Kto sa neubráni,
tomu hrozí pokrok.

Hlinožravé bagre
a ja s chuťou na grep,
na krok od výkopu,

hľadím na ten zmar, keď
rastie supermarket
ako na potopu.

Zhováram sa s hlasmi
v neprítomnom čase
(keď už ani mráz mi
rukou nepotrasie).

Začína sa jasná
noc nad pešou zónou.
Obzory sa vrásnia
v kuvikaní zvonov.

Močopudná hudba
a do toho futbal,
pipky z Irish Pubu...

Cukrujú sa lásky
a mne slepý husky
aby nosil Tabu.

(Za rohom)

Utiahnutý za sklá
zabudnutej krčmy,
žijem iba na sklad,
ovešaný kľúčmi.

Nechali ma chytrí
čiernym hypotézam.
S bradou na pollitri,
viem. A nevyliezam.

Gambler, ja a úchyl,
kapitálne muchy
serú na igelit.

Okopaný výčap,
„MILENA JE PIČA".
Zajtra mali bieliť.

(Pokladňa č. 4)

Že som veľa nepil,
mohol by som ešte
umrieť na sexepíl
v onakvejšom meste,

ale mám tu rande –
v subtropickej klíme
blúdim po Kauflande,
kým sa nezrazíme.

Surreálna, dada,
musí ma mať rada,
robím veľký nákup:

mrkva, zeler, kôpor
(stopor sa mi, stopor!),
kilo paštrnáku...