Písmák Túžim!
Vzemi zaliatej slnkom, vzemi zmáčanej dažďom, vkraji kde veterných dní je viac, kde ľudské srdce halí sa do slobody, kde zneba padá zlato a chodníky sú zdrahokamov, bol postavený dom. Túto stavbu, ako napokon všetko, budoval najvyšší staviteľ a dom bol dokonalý. Perfektne zapadal do celkového obrazu a dotváral ducha miesta. Ničomu čo bolo stvorené a vytvorené však nie je dovolené pretrvať večne a inak tomu nebolo ani vtomto prípade.
Krehké
Keď si sa rozhodla ísť ďalej, že všetko čo máme ačo sme, opustíš, všetko čo sme roky budovali zanecháš toku času, cítil som ako moja duša praská, láme sa. Loď, ktorá náš unášala prúdom života, ktorej plavba pod hrdo vztýčenými vlajkami stability adôvery bola bezpečná vkaždej zátoke, medzi toľkými útesmi, tá loď, tá jediná pevná pôda pod mojimi nohami mala odrazu prasklinu. Netrvalo mi dlho kým som všetko pochopil avedel som, že takéto poškodenie sa opraviť nedá ak nechcú obaja, aty si nechcela. Naprotiveň osudu som napäl všetky sily azačal loď predsa len opravovať.
Staviteľ 2
Stavanie pyramídy chápal ako jediný zmysel svojho života apráve tejto činnosti zasvätil celý svoj život. Vúvode svojej cesty všetko dôsledne skúmal, študoval, počítal, nedoprial si jediný deň odpočinok. Ostatní naňho pozerali snepochopením amali ho za čudáka, no jemu na tom nezáležalo. Nebolo knihy, ktorú by neštudoval, nebol vblízkom či ďalekom okolí učenec sktorým by neviedol odborné rozpravy.
Vianočná myš
„Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa, z ruže kvietok vzkvitol nám, radujme sa. Z života čistého, z rodu kráľovského nám Pán narodil sa. “ Pospevoval som si keď sme sa po sviatočnej večeri presunuli do obývačky ktrblietajúcemu sa stromčeku. Kutáčom som rozhrabal uhlíky vkrbe asVianocami vsrdci som na pahrebu prihodil niekoľko polienok pripraveného bukového dreva.
Buď život
Vystúpil zvlaku sťažkým batohom na ramenách aznovu zaváhal či sa naozaj rozhodol správne. Pochybnosti oceste, ktorú chcel postúpiť, ho sprevádzali od samého začiatku avšak zakaždým sa mu ich darilo odháňať. „Je to dobré rozhodnutie. “ Ubezpečil sa vduchu avykročil.
Staviteľ
Dielo musí byť dokonalé. Staviteľ sa už celé mesiace kvôli nemu poriadne nevyspal. Na nič iné nemyslel, na nič iné sa nesústredil. Vedome ovládal seba a svoju myseľ avšetku pozornosť smeroval kuzdarnému koncu.
Spod Lazúrového vrchu
Dosť som sa napočúval povedačiek oLazúrovom vrchu. Od rečí, že tam žijú bosorky odkiaľ za sychravých, daždivých dní vylietajú na svojich metlách aženú sa svíchrom opreteky aby rozsievali skazu, cez reči odrakoch, čertoch až po bránu do inej dimenzii. Slovom bolo to miesto akému by sa mal každý vyhnúť tým najväčším možným oblúkom.
Sám som popod Lazúrovým vrchom niekoľko krát prechádzal či už na bicykli alebo pešo, no okrem velebného ticha starého lesa som nič neobvyklé nepozoroval.
Vlak domov
Keďže na dušičky som nemohol pricestovať až na druhý koniec republiky, tam, kde večným spánkom spočívajú moji najbližší, zvolil som alternatívu. Cintorín vo vedľajšom mestečku, široko – ďaleko jediný, ktorý mal vyhradené miesto pre zapálené sviečky presne pre takých ako ja, bol tou alternatívou.
Od rána vytrvalo pršalo achlad podporovaný severným vetrom zachádzal až do kostí. Hneď ako som sa vrátil zpráce, vzal som sviečky, zápalky, zapaľovač apohrúžený do vlastných myšlienok vôbec nevnímajúc cestu, som už zanedlho vystupoval z vlaku.
Tieň času
Odkedy som sa presťahoval na polosamotu, znovu som vsebe mohol prebudiť moju vášeň – bicyklovanie. Bicykel, ktorý sa mi podarilo kúpiť za veľmi výhodných podmienok, bol síce narodený ešte vminulom režime avšak predchádzajúci majiteľ mu venoval nemalú pozornosť aja som nepochyboval, že poslúži ešte niekoľko rokov aj mne. Nebudem zachádzať do hlbších detailov aopisovať akú radosť mi prináša môcť sa poriadne opierať do pedálov, rútiť sa krajinou spocitom, že som na celom šírom svete iba ja aon.
Vto ráno som sa zobudil na zvláštny sen, vktorom mi môj dávno mŕtvy otec nechce dovoliť ísť na cyklovýlet.
Kaviarňová
Všimol som si ťa skôr než ty mňa, dokonca oveľa skôr než som sa ti priznal. Hlboko ponorený vo svojom vnútornom svete som podvedome zaregistroval zmenu vo vzduchu. Ambientná muzika stíchla asňou aj všetky ostatné zvuky vinak rušnej kaviarni. Majetnícka žiarlivosť ztvojho úsmevu, ktorý si tak ľahkovážne venovala baristovi, ma prekvapila.
Dómus
Poznáte ten pocit, keď uvidíte niečo a viete, že je to presne to čo chcete. Čo kvám avám tak nejak prirodzene patrí. Čo bolo stvorené či vyrobené výlučne pre vás.
Rovnaký pocit, alebo kľudne to nazvime intuícia či predtucha, som mal keď som stál pred domom, ktorý som chcel kúpiť.
Vianočný zázrak
Znovu sa ohliadol, bola tam, visela medzi nebom a zemou až sa zdalo, že sa vôbec nehýbe avšak o jej rýchlosti sa už presvedčil. Chvíľa nepozornosti sa mu škaredo vypomstila. Noha sa mu prepadla do hlbokého snehu a za chvíľu sa celý váľal v mrazivom záveji. Okamžite sa naňho vrhla načahujúc dlhú kostnatú ruku.
Husle ktoré stratili hlas
Kráčal som premýšľajúc nad životom anad podivným rozhovorom so svetoznámym raperom. Ubehlo už niekoľko mesiacov, no jeho príbeh mi neschádzal zmysle. „Asi otom napíšem blog,“ rozhodol som sa naostatok, „možno sa dozviem nestranný názor asám si ujasním, čo si otejto podivnosti myslieť. “
Bol posledný deň vroku aja som sa túlal horou, kam som sa vydal na niekoľkodenný výlet.
Obraz s drakom
Sedím na rozľahlej lúke s výhľadom do diaľav. Vietor mi rozčesáva vlasy amôj dych odtrháva od úst aponáhľa sa sním do výšok adiaľok, na miesta, kam môže iba on. Vysoké, nahé stromy sa pohybujú vrytme jeho taktovky ahoci sa pod náporom skláňajú až temer kzemi, zakaždým sa znovu aznovu vyrovnávajú späť hrdé a nezlomené. Scenériu dnešného rána si vrývam hlboko do pamäte, viem, že je čímsi výnimočné.
Čas pokoja a lásky
Pán B. žil na ulici už ôsmy rok. Nepriazni osudu spočiatku vzdoroval a najmä prvé dva roky sa zubami – nechtami snažil získať späť status úspešného muža vyššej triedy. Každý zjeho pokusov však skončil neúspechom, až sa zdalo akoby sa celý vesmír spojil sosudom proti nemu.
Kmitočet
Ak by ste túto linku mojich spomienok sledovali dostatočne pozorne, dozvedeli by ste sa všetko presne ato do najdetailnejších detailov.
Teraz však sedím vtmavej izbe na samom sklonku októbra, na smrť vydesený, celkom sám. Najposlednejší zposledných. Blázon, ktorý kvôli poznaniu bol ochotný urobiť úplne všetko, dokonca aj prekročiť hranice príčetnosti.
O lietajúcom podivínovi
Postupom času, ako to je u mňa bežné, vlna nadšenia z takto stráveného času opadla. Odrazu som radšej všetky myšlienky, súce na prechádzky, zatláčal do úzadia „na inokedy“. Takto fungovať sa mi darilo len do určitého momentu. Keďže nemám v povahe tváriť sa, že niečo nevidím, keď to vidím, začal sám v sebe pátrať po príčine náhlej zmeny.
Nočný des
Vletel mu do izby hneď zrána ausadil sa vúzkej medzere medzi stenou a skriňou. Bol si celkom istý, že tu je vbezpečí, že tu ho nenájde. Doteraz ho nikto na takto rafinovane zvolenom mieste nenašiel. “Ľudia sú nevšímaví až hrôza.
Čo len s nimi bude
Keď som vystúpil z autobusu, opäť raz som sa cítil ako ten malý chlapec, ktorý s doširoka otvorenými očami hltal každučký detail navôkol aaj tú najdrobnejšiu drobnosť bral ako najúchvatnejšiu vec pod slnkom.
„Skvelé. “ Radoval som sa. „Predĺžený víkend predo mnou, starosti azlá nálada za mnou ajediné „musím“ ktoré ma tu bude sprevádzať bude iba to, čo naozaj musím.
Križovatka krížov
Chcel som plávať ako ryba, chcel som lietať ako vták,
keď si mi však núkla krídla, razom všetko naopak.
Zľakol som sa výšok, hĺbok, veď aj šibenica dobrá je,
kúsok chleba, posteľ a kľud, veď polievka ma zohreje.
Hlasový asistent
Jedného dňa ráno
06:00
Asistent:
Dobré ráno, Peter, je čas vstávať. Dnes má byť jasný hoci mrazivý deň.
Kolotočiar Miloš
Len čo kolotočiar Miloš zliezol z postele, už bol namrzený. Nielenže sa večer pohádal so svojou ženou, ale čo bolo najhoršie, zobudil sa do daždivého dňa. Lialo akoby Pán Boh plakal nad hlúposťou niektorých zo svojich stvorení.
“Do čerta.