Nežná...
Výkrik do slabík
"Nežnej revolúcie. "
Ostýcham sa pred tebou,
no idem dalej.
Lastovicky...
Smrť pokryla hory lávou
a srnky utiekli do húšťin.
Oklamaná lastovička našla
pokoj, ked sa jej zlomilo krídlo.
Isť tak...
Chcela by som ísť za
tebou na
"Lunapark Snov".
Vypustiť príchuť horkej kávy
Nájdi si...
Uznám posmrtný bozk v diali i pri nebesách.
Odídem do hor a tam
zaniknem.
S mužmi, ktorých si mi toľko vyčítal i so
Ked víde...
Z hviezd vytlačila posledný memoár
a ľahúčko zašepkala:"Vzdávam sa. "
Odišiel. odišla.
Presne inam, tak ako sa z toho
Svetlo
Svetlo-v hlase ako s
nádychom jasna spojenom
v plameni sviece.
Spomienkou v perinách,
Milovanie
Milovanie.
jednoduché očakávanie
tiel s príznakom nehy,
obkolesenej jahodovými bozkami.
Jesen...
Jesen, umrela mi v prachu,
spoza slz a sľubov vynikla
na pozadí fotografie.
A predsa, uverila slovám, čo
v ilúzii...
v ilúzii ústrania slepého chodca,
sa spoznávam.
Do mýlnych dotykov a schém zrazu
vrážam, a pritom nachádzam
Daleko od pravdy...
Ustranie slnka do výšky hôr
zasnežených mojimi slzami.
Prachom ulíc a svetiel lietadiel.
Práve , utekám v melodii tvojich bozkov a
z mojej krvi...
S výmyslom predošlých mesiacov,unikám
do priestoru bez času vyhradeným inou dimenziou.
Som tam, kde ma už nič netrápi a nič mi nieje blízke,
čas sa naveky zastavil a silný víchor akosi stíchol.
V siločiarách...
V siločiarách osudu,
v rýchlosti slov i
v dávnovekom príbehu
ťa opúšťam.
Smiech...
Smiech.
V hlbke svetiel a sklamaných
lží.
V nostalgii kvetov zamrznutých
V tichu...
V priamočiare, neznámeho bodu,
unikám hlbinám zajtrajšej fikcie, čo
zo zmyslu vidín uniká, v láske, čo
objavila satak dávno, i vo víchre
existencia...
Ostaň tu pri mňe stáť,
prosím, len tak sa zhovárať.
O svetlách v prenikavých tmách.
o víchroch splodených Božou rukou.
Jazva
V ohnisku.
nachádzal slova zhorené v iskričkách.
Obzeral sa ponad seba
a neveril v zázrak.
Odpusť...
Umrela mi duša.
opustila zem a blúdila
v hlbkach tmy.
Lietala ponad hory, nebo
Odchádzajúca láska...
Vyprchala.
ako bublinky z minerálky.
Zanechala spomienky a množstvá
obrátených slovných spojení.
Ostali len...
Stál.
a zrazu ušiel od včelej kráľovnej.
Myslel, že by v záchvate uštipnutia
neprežil.
Lož...
V súmraku pravdy.
do výšky neba,tak mlčanlivo
vzdorujem chorobe seba.
Ustarostená, bez zbytočností
Prší
Prší. už len tichúčko uhasína Boží plač stvorený nebesami. Istotne uniká. V hlbinách zajtrejšej fikcie,Kto.
Ticho
Ticho. hľadá úkryt v starých drevách hlboko v húštinách lesa. Mlčky stojí , celkom bledé tak nenápadne bez hlásky vyslovenej mlčanlivou vranou. Ani slzy ryšavej líšky, čo stratila šťastie tak daleko,ho netrápia.
Osamelý
Z periférie koní uteka. osamelý bežec načrtnutý leskom nehy,opustený milovanou a zdanlivo odídený od rozumu. Padá na nakreslenú priepasť a ostých sa tých koní. Koní, ktoré boli tým jediným a tozmyslom začínajúceho rána, čo stvoril najvyšší z hviezd.
Smútok
Dnes . sa na oblahe zmieta šedý mrak s nedostatkom New-yorského mrakodrapu, možno na oko, tak dokonalým signálom architekta prizerajúceho sa na orgazmus nahých tiel, a možno len tmavojasým omylom šera, smejúceho sa pri krbe, kde staré drevo v koyube praská zdá sa byť. A neistá žena roní slzy nad odchádzajúcim mužom, ktorý v jej živote tak mnoho znamenal, a možno že pripustila až prílišné množstvo dotykov a splynutí toho čara, čo tak znenazdajky odolalo prázdnote. Vedela len tak pri nom myslieť na budúcnosť a porovnávať krásu ich duší s mrazivými pocitmi minulého nekonečna, ktoré splynulo do búrlivého dazda tak večnej búrky.
Boris 2
Boris mal veľa žien, s ktorými doposial len spával, no vravel, že pre nho nikdy nic neznamenali. Chcel od nich len sex a uspokojenie svojich pudov. Myslim, že tie sexuálne objekty či obete jeho hier, chceli viac ako len splynutie tiel bez vášne. Pýtal sa ma na moje sex.
Boris1
. Spoznali sme sa náhodne v krúžku zúfalých alkoholikov,ktorí vôbec neboli závislí len si to tak nahovárali. Potrebovali si iste vypočut cudzie problémy aby sa uistili, že tie ich problémy sú minimálne. Nahovorila ma na to jedna spolužiačka, že vraj im budem velmi nápomocná,istým spôsobom.
naplnenie tuzby
Pri tebe som tou,ako som vzdy chcela. Konecne dokazem byt aj modrou farbou neba. Chcem navzdy vidiet krasy tvokho tela a spomenut si na iste casti jeho chvenia. Uz odletim a to s tebou a nebudem tou bledou snehovou vlockou padajucou do naivnych tvari ludi.
Vzplanutie...
Prezrad ako sa da skumat tvoja tvar v tme. Ako sa da hladiet do tvojich oci,ked moje su slepe. Ako sa da vyslovit veta,ktoru tak dusim v sebe. Pri tebe ma uz bariery casu vobec neovplyvnuju.
pre teba
S vymyslom predoslych mesiacov unikam do priestoru bez casu vyhradenym inou dimenziou. Som tam,kde ma uz nic netrapi a nic mi nie je blizke. Cas sa naveky zastavil a silny vychor akosi stichol. Slnko ma chcelo tak velmi zohriat,no ja citim len chlad vo vnutri seba.
rozchod
S vymyslom predoslych mesiacov unikam do priestoru bez casu vyhradenym inou dimenziou. Som tam,kde ma uz nic netrapi a nic mi nie je blizke. Cas sa naveky zastavil a silny vychor akosi stichol. Slnko ma chcelo tak velmi zohriat,no ja citim len chlad vo vnutri seba.
smrt
Sero hviezd ziariacich na oblohe vecer,co vecer sa dnes vytratilo. Vysoke mohutne stiny divych topolov padli bez povsimnutia k zemi. Ziarive slnko plne ohna uz nezohrialo telo,uz ostalo to telo chladne. Priesvitna bludiaca dusa uz opustila priestor ohraniceny ludskym telom.
Strata...
Uz melodia v usiach pomaly doznieva,dieta zacalo plakat. Stryko prehral posledne peniaze a ludia s vysmechom chodia okolo. Stary obraz spadol bez povsimnutia a ludia s vysmechom chodia okolo. Stary obraz spadol bez povsimnutia a tlejuca svieca vyhasla.
odchod
Akoby som ti vysvetlila prazdnotu euforickych nalad ci zablesky svetla v ociach,ktore uz davno zomreli. Preco to vsetko umiera ine sa zas rodi. Hemisfery vasniveho vesmiru ti padli k noham a tzy si tak znenazdajky odisiel k branam z pustneho prachu,ktore sa mozu kedykolvek rozsypat do beznadeje hlupeho tajomstva,ktore bude len pre nich nieco znamenat. A tak odvracias hlavu a premyslas nad skutocnostou cesty, cesty k tym branam.
Možno...
Koniec sveta
uz nostalgia teplej jesene doznela. vtaci odleteli do teplych krajin a duha stratila svoje zmysly. slnko si premenilo zlte saty za tie chladne. Sen sa ti prisnil mozno uz davno a stal sa tak necakane skutocnostou,co zozrala ti vnutro.