Můj psíčku sněhobílý..

Ľudská krutosť, zloba a hlúposť nepozná niekedy hraníc...ja viem, že čas sa nedá vrátiť. A mnoho krát si nahovárame, že keby sme vedeli, čo stane tak to urobíme inak, ale dalo sa urobiť niečo? Ak áno, tak určite nie včera a nie TY? Ale niekto úplne iný! Ten pre koho do človeka vstúpili krutosť a drogy, ktoré nakoniec spôsobili to "svinstvo" na nevinnej duši, ešte šteňaťa. Mala urobiť niečo spoločnosť, ktorá svojou ľahostajnosťou nedokázala zabrániť patologickému vývinu človeka. Učitelia, rodičia a blízke okolie...viem, že tvojmu psíkovi to život nevráti....je preto pekné, že si dokázala mu venovať báseň na oslavu jeho krátkeho života....nezabudni na neho a v tichej spomienke - spomínaj ! Lebo kto neodíde z našej mysle - nikdy nezomrel a neskonal...je tu s nami a s nami navždy zostáva prostredníctvom iných dimenzii a iného skupenstva ! Jednoznačne za báseň plnú nehy, lásky dávam TIP....zo myslením, čo ako jedinec danej spoločnosti som mohol - ale nespravil, aby sa podobná krutosť nikdy viac na inej duši šteňaťa, resp. na inom stvorení - neopakovala !. Je dobré, že si o tom písala...a tým dala priestor na uvažovanie nám ostatným, ako zabrániť podobným javom.