Písmák zafarbené od červeného piesku
začiatok (Lisabon)
kráčame okolo výkladu pohrebnej službysú v ňom vystavené plastové figúrky ježišovkaždý z nich má ceduľku s cenou a barkódom
niektorí z nich sa usmievajúvyzerajú ako komiksové postavičkymožno ich predávajú rodičomktorým umrelo dieťa
neskôr v autobusesa vedľa mňa posadí ženana ramene má vytetovanú vysmiatu farebnú lebku
Žena z obrazu
žena z obrazu
toto je pravda
nie tie malé
každodenné súboje
2x o smrti
I.
zomrela 53 ročná
píšu: príliš mladá
volali ju crazy
konečná Rajská
žena sediaca s kabelkou
na dvoch sedadlách
zbadá z okna dievča čiernej pleti
a zastaví sa
keď nepočúvam hudbu, som mŕtva
chvíľu som bola chorá
muselo to byt vážne
prestala som počúvať hudbu
po vyše dvoch týždňoch domáceho ticha
hľadám
hľadám mier na sociálnych sieťachposúvam sa ukazovákomz obsahu do obsahuotvorím knihu a prečítam si jednu poviedkuz knihy Dcera sochaře od Tove Janssona potom zase hľadám miercelú noc nespímráno zase hľadám miera čítam ďalšiu poviedkuz knihy od Tove Janssonspomeniem si na mladú ženus downovým syndrómomktorú sme kedysi stretávali v trolejbusecestou do práceako sa v rannej zápche prihovárak tyči, ktorej sa pevne držípoď už, poď už. a potom zase hľadám mier
otužovanie
4′33″
počujem kroky
chodidlá odrážajúce sa od štrku
ich zrýchlenie
pamäť a straty
pozerám sa von oknom auta
vezieš nás po lužnom moste
na druhú stranu Dunaja
je toto ten deň
možno som útes v tom obraze
stratené lodezačína to praskanímje výraznejšie ako violončelápridávam hlaspočujemnástup huslízatváram očivlna mohutniepribližuje samožno som útesv tom obrazednes sme spolu hovorili o stratených lodiacho tomže to jedinéčo mámeje časvšetky nástroje znejúčakám na spevjej plačlivý hlaszase to praskáloď naráža o útesniektorí ľudia nemajú radi platneza hranicami pevnostiudalostina ktorých mi záleží zvyknem začať panickým záchvatomnáš kufor prekročil váhou predpísaný limitv začiatkoch som vždy na sračkytešíš sa z pozornosti tunajšieho psakeď sa nám nasťahuje do domusom tu jaaby som ho vyhnalazvykáme si na ustavičné cvrlikanie cikáda na silný vietor prichádzajúci zo severupripomínaš mi radosť tak veľmi vzdialenúod mojej pevnosti opakujúcich sa rituálovkrízazáhrada a jej chaoskríky malín, ríbezlí a egrešímamamám niekoľko predstávktoré by ma vedeli upokojiťja však medzi nimi preskakujemv panickom tempez víru myšlienok sa stáva ničivé tornádozasezrovnávam so zemou domyvytrhávam stĺpy s elektrickým napätím a niekoľko ľudí vždy zomrievšetky tie tragické udalostisú natoľko zničujúceže napokon nevládzem(e) nič inélen žiť rovnako (na hovno)ako predtýmdych sa skracuje
veľké farebné kamene
voda priesvitná
dych sa skracuje
zmiznúť
vzdialené mestoniekedy si neumyjeme zubymáme bohaté raňajkyktoré ani jedna z nás nepripravovalažiadna z nás neumýva riadna výlete do jedného z najkrajších miesthľadáme platanpod ktorým sme už kedysi sedelikráčame ulicami mestado ktorého sa nevieme vrátiťuväznili sme ho(v kedysi)keď nájdeme platan odfotíš hoviackrátz rôznych uhlova potom domavšetkovymažešprírodamohutné vlny ma rozbíjajúna drobné kamenea jemný piesokstávam sa jej súčasťounemusím si už k nej (na rozdiel od človeka)vytvárať vzťah Elpisa (Nádej)pes s menom Nádej so smiešne zastrihnutou srsťousa váľa na chrbtehľadím jej horúce bruškoElpisa miluje dotykyžije v dedinkevysoko v krétskych horáchrukami ponorená v jemnej srsti našej mačkysa snažím k nej priblížiťoblakpozorujem oblakjeho pohybako pomaly miznenajlepšie je zmiznúť v pohybeaj keď to bolívždy to bolípripútaná k oblohestrácam sa spolu s ním.
Styx
keď sme tam bolinevedela somčo by som mohla o tomto mieste napísaťopakovala som slová„je tu krásne. “okrídlené zvieratána odplavených kostiach stromovklepotajúc svojimi zobákmia odpadkytoto je konečnáneskôr túto fotografiu zmeníš na čiernobielukormorány, čierne, veľké a malé pýtam sa ťa na toho bielehočo sa podobal na bocianasmeješ savolavka popolavánachvíľu si to zapamätám/a potom už len zabúdam/ďalšia fotkazelené mólofotíš ma v okamihukeď sa pozerám na druhú stranu.
modrá hodinka
modrá hodinkaľudia môžu byť aj dobrímôžeš ich o to aspoň požiadaťje modrá hodinka celý deň si na ňu čakalasme vysokonastavuješ statív a objektívz hospody pod nami znie hudbaa vulgarizmyhey, jude a píčasvet je plný fariebale je jednoduchšievidieť čiernobieloľudia môžu byť aj dobríI´m gonna give you my lovewhole lotta loveslnko musí zájsť za tamten kopechovoríšcvakwe are just two lost souls swimming in a fish bowlyear after yearcvakhovoríšešte dohrá táto pieseňa vrátime sa späťmore than a feelingcvaklet it bestromkaždé ránocestou do prácevidím krásny stromvysoký platana na ňomveľa havranovsnažím sa pozerať zo seba vonodísť z povrchu displejanie je to ľahkéškriekajúnahlas škriekajúhmlaprstami hladím drsný povrch kameňahľadám modrú na oblečení okoloidúcich ľudísnažím sa vyloviť jej hlashmla, všade hmlapomalý nádychpomalý výdychklamemkeď predstieram siluje tu taký pokoja ja sa idem zblázniťžblnkot potokabojuje s hlasitosťou vedomiasi blízko mňa
večera jej básne ma zaujalismrť a intimita v jednom objatíasi jej rozumiemvšetci vedieme vojnyučím sa nanovo snívaťa keď s ním večeriamplánujem nám cesty okolo svetatvoj dych v úplnom strede
Carlaživot ide ďalejjej 82 ročné reumatické prstykráčajú po klávesochpočuješ. či to dám hlasnejšie. basová linka sa prelína s klavíroma ten saxofón. je to také easynemyslíš.
Dve vzdialené
vzdialená Iod sebasom vždy najďaleja ak by som zajtra umrelaak by ma zabila tá každodenná emóciatá neukojiteľná a opakujúca sa chuť ujsťneschopnosťprísť až k sebeje jednoči to stálo za todnes sa smejema ty milovaná sa strácaš v diaľkevo vlnách jazerafotím ťaaby si nezabudlavzdialená IIfeel the cold arrive in my bones
pozorne načúvam každému s
ktoré vysloví na konci slov
. blinds
do Vašich slov
chcem sa do Vás zabaliťdo Vašich slovdo farby Vášho hlasu do pocitu ktorý v sebe nesiemkeď od Vás odchádzamchcem sa do Vás zabaliťdo Vašej nehy a pichľavosti do Vašich spochybnení môjho japripomeňte mipripomeňte mi niektočo mi vtedy povedalabola som spokojná so seboua so svetomaj to sa dánachvíľuv noci keď sa snažím stíšiťje toho tak veľa čo musím zo seba odložiťmôže to stačiť. vtačí spevokamih skrytý v tráveslnečné teplo a vôňa vodyje to blízko a je toho veľatak veľa čo Vám nechcem povedať
zaviazanosť
mám chuť ti niečo priniesťtak ako mačky nosia mŕtvych vtákovľuďom, ktorí sa o nich starajúpremýšľam, čomu by si sa potešilahudbe alebo fľaši dobrého vínacítim z teba nehua nie je to len dieťa vo mnepretože ja, dospelá,stará ženasa s tebou smejema cítimv tom krehkom jadrev ktorom sa často strácamsvetu aj sama sebeže ma máš radaneprinesiem ti ničnie som mačkaa silu šelmy len predstieramchcem lenaby si vedelaže som ti vďačnáže si mi pomohlamožno len nachvíľuvždy je to len nachvíľuzachrániť si život.
Úradníčka
chvíľu som už na ňu hľadelafascinovali ma jej očichvíľu mi trvalokým som došla na to, prečoboli to oči podobné očiam mojej matkypodobné mojim vlastným očiama potom som nadobudla pocitže cíti to isté ako jaže tiež vidí zrkadločloveka, ktorý ju chápeakosi automatickylen pre tú podobnosťa stíchla v gestách aj v hlaseoprela si hlavu o rukua ďalej sme sa rozprávali o úradných záležitostiachočami prehmatávali tú podobnosťkeď som odišlazačala som spomínať na moju matkuna jej pohľadktorý hovoril svetuaj mneviemrozumiem.
happy house
môj hnevje nadávkavyslovená zvýšeným hlasomje ako výkriknádej, že môže byť aj lepšiemôj hnevje zátišiečo sčerniea na konci tej tmyzistenieže sa nič nezmenilovýkrikykaždý večer môjho detstvavýkrikyniekto mu to mal vtedy povedaťpovedať mu:prestaň. a odíď. nezaslúžiš si nikoho z nás
ďaleko
bolí ma ramenoale viac ako tosa tešímže ťa uvidíma poviem tio cvikoch ktoré cvičímlopatky treba stiahnuť k sebe a dolua v noci si ruku položiť na vankúšak ma tá bolesť neprejdečaká ma operáciabojím saale viac ako tosa tešímže ťa uvidímto cítim v sebe najviacvšetko ostatné je ďaleko.
In my secret garden
I.
izba
tapeta je nesprávne nalepená
to sa dá opraviť
Všetko medzitým
vyrozprávam svoj príbeh
nezačnem začiatkom
ale katastrofami
a potom dám dôraz na to
Unavená
si unavená
vidím to na tvojej tvári
asi preto
že v tebe vidím seba
Mŕtve pilotky
uvoľni slučku
a povedz jej: skoč.
raz by aj tak umrela
a možno zistíš
Výdych pod vodou
mačka je schovaná pod dekou
vonku spŕchlo
horúčavy zvyšujúce riziko samovrážd pokračujú
julie lescautová je nepozerateľná
Iná perspektíva
niekedy nedokážem
odložiť nabok
fascináciu tragédiou
stojím na streche
Silný vietor
zošit, do ktorého teraz píšem
je zmáčaný od tvojich plaviek
často ti hovorím
že túžim vidieť oceán
Otroci
žije v zajatí nášho bytu
nezabila nikdy
žiadneho spevavca
nespôsobila smrť mláďat
Tou cestou sem
Cestou sem
tu na tomto námestí
na tejto lavičke
za týmito kríkmi
Len sa dívajú, ako odchádzame
vaporetti
len sa dívajú ako odchádzame
nezanechávame nič
aj na spomienky
Narodeniny
len jedno zo všetkých zvonení
len jedno zo všetkých prianí
len jeden zo všetkých hlasov
keby patril jej
Desire
Stretávame sa na letisku
fotíš ma
ako vlečiem kufor
a nado mnou je
To sa môže stať hocikomu
niekto by ti mal pomôcť
keď ti v autobuse
hlieny začnú dráždiť hrdlo
a ty nevieš prestať kašľať
Strašidelný a krásny v symetrii a zložitosti stavby tela
pozorujeme gigantického chrobáka
na terase našej izby
cítime strach
a odpor
Učiteľka angličtiny
milujem
záblesk
huncútstva v jej očiach
ten mierny sklon hlavou
Iba ich
jedna z jej dvoch
identít
chce zabiť tú druhú
utlmená liekmi
Azulejžu
snažím sa nezabudnúť
pri zakladaní zmlúv
pri tých obyčajných
častých rozhodnutiach
Cordon sanitaire
pozerá sa oknom sklenenej budovy
a niečo cez tú reklamu, ktorá
je prilepená
cez celú budovu
Vek nie je iba číslo
Zuzana
známa aj tým
že robí zážitkové tábory
pre psov
Akrobat
Nešikovný akrobat
chodí po rozkývanom lane
až kým nepadne
rovnováhu bude hľadať ďalej
Jazero Ohrid
Milá Alison
predtým ako naozaj umrieme
spoznajme hĺbku aspoň
jedného jazera
Südbahnhof
Predstav si
zbúrali nám našu Südbahnhof
a postavili tam novú
takú kvôli ktorej sa už ideš
Bohyne
Nie je to len výmysel
môžem ti každé ráno uvariť čaj
a pripraviť raňajky
každý deň môžem písať
Chamtivá
som chamtivá
pokiaľ ide o teba
nikdy nie je dosť
čokolády
4x
fotografia
mačka troch farieb
leží na parapetnej doske
zaliata slnkom
Najťažšia vec
nachvíľu sa zdalo
že nezistiť tvoje meno
a nenapísať ti
je tá najťažšia vec
Les
Poznám ten les
raz tmavý
raz slnkom zaliaty
zatúlala som sa v ňom
Pozorovať krásu
odjakživa divoška
vzor nespútaného ženstva
privykla časom
/nezmenila sa však/
Snehová vločka
chcela som mať dlhé kučeravé vlasy
až kým som nestretla ženu
ktorá ich chcela mať krátke a rovné
chcela som byť štíhlejšia
Obyčajné
atak sa stretneme
zapletené
vživotných drámach
vrekonštrukciách bytov
Na pohotovosti
na pohotovosti
srozbitou hlavou
všade samá krv
poškodené kosti
Rozvírená
už nebudem písať tvoje meno
prstom do vody
rozplynieš sa
chlad vojde
Boľavé mňau
ťažko sa budím zo sna
už roky tu nie si
pamätáš
pýtali sme sa ťa
Eutanázia v slovenskom rozhlase
hovoria o eutanázii
v Belgicku
s citeľnou chtivosťou vyvolať
pobúrenie
Zajtra nás bude bolieť hlava
sústreď sa
na život
nie na malichernosti
ovládajú ťa
Guru
V mysli som už mnohokrát
robila prípravy
na jeho veľkolepý odchod
má nečakane veľa síl
Zen
niekedy sa pocit úspechu nedostaví
aj keď sa snažíš
aj keď dáš do toho veľa
nikdy nie všetko
Žena s knihou
povedala -
najlepšie na práci
je čítanie kníh v autobuse
v ranných a večerných
Jeseň sa blíži
Šípkový čaj
vonia a chutí
hlasy doliehajú z diaľky
nehovoria nič dôležité
Nedeľa
a vieš, že mám rada takéto popoludnia.
prechádzky po známych trasách
ktoré sotva vedia prekvapiť
a v tej jednej kaviarni
V noci
V noci chodím po strechách panelákov
a myslím na teba
teraz
a v tomto veku
Láska
S túžbou vyzliecť sa zo samoty
Skáčeš z jednej sračky do druhej
Nazývaš to
Láska
Silence is better than bullshit
Kráčala
Niekedy dlho a sama
Prestala kričať
Aj keď sa topila
Túžby nie sú zlé
Zase snívam s mačkou v lone
ach, tie mačky
dom a záhrada
a ty, a ty, a ty
Kosti
Žiaden duchovný zážitok
Iba pozbieram kosti
Rozhádzané naokolo
Zašitý meniskus
Koncert
Sedíme v prvom rade
a priamo pred nami
Spieva ona
Mám pocit
The glorious land
pod stolom v krčme
váľa sa sklamanie
v zvratkoch zúfalej snahy
opiť sa
Ešte
ešte ťa hľadám
medzi starými básňami
v krabici
určenej na vyhodenie
Mokrý sen
jediné, čo som kedy chcela
bolo byť s tebou pod jedným dáždnikom
zostal mi však iba dážď a mokré vlasy
Až kým si neprišla
Vrátila som sa domov
bol prekvapený
ležal na tvojej posteli
jeho oči
Stretla som ich po roku
Stretla som ich po roku
žiadne očakávania
ale predsa
to prázdno medzi nami
Na lanovke
Nohy vo vzduchu
A ty si sa tak bála
Ťahá nás za ne
Strach
Sobota
Žeby som napísala báseň
v toto daždivé odpoludnie
žeby som navarila čaj
a pri počúvaní vetra