Aššurballit

Jak začať? Hej Nedory! Zaznelo mi v ušiach a zapálil som si cigaretu.

Tri vodky si prosím. Usmial som sa na čašníčku. Ona na mňa. A nečakal som na nikoho. Iba ak na dievča s hnedými očami a čiernymi vlasmi po ramená. Ale Alica nepríde...iba ak v rozprávke. Alebo v básňach  pochybnej kvality, kde pije čaj, počúva Placebo a sníva o krásnej láske a černochovi s veľkým...

Prvá. Druhá. Tretia. Exol som vodky.

Ešte raz s džúsom, prosím.

Máš nejaký dôvod takto chľastať?

Mám.

Zahasil som cigaretu a nechcel povedať aký. Odišla. Vytiahol som papier. To na dlážke nie som ja, len moje telo. Napísal som potom. A hystericky sa rozosmial nad takou  blbosťou.

A ľudia sa pozerali.

A mal som ich v piči.

Tri vodky a džús. Ďalšia cigareta v ústach. Samota je fajn. Pokiaľ sa vás netýka.

( reklamný slogan )

Sadol som si pohodlnejšie. Brucho mi viselo cez menčestráky a došli kamarátky kamarátky. Dievčatá z čajovne. Sestry.

Ich otec právnik. Matka kurva. Ony niečo medzi tým.

Čo tu robíš?

Pijem.

Sám?

Vidíš.

Prečo?

Neviem.

Usmievali sa a ja som odišiel. Mesto sa skrývalo do hmly a bola zima a kurvy stáli na ulici a jedna povedala, že mi dá so zľavou, že jej vraj pripomínam jej bývalého. Ale ja som nemal ani na hot-dog. Tak som poďakoval. A pozdravil tu druhú čo vyzerala ako moja bývala spolužiačka a pozerala mimo a potreboval som  močiť. Tak som išiel domov. A  vymočil sa  zo Starého mosta. A ktosi ma pritom pozoroval. A bolo mi to jedno.

Dnes ma aj tak nikto nepozná.

Svoj ksicht som vymenil za Aššurballitov.