Ruža

Nikdy by som nepovedal, že sa ľudstvo môže vyvíjať tak rýchlo. Zakrútil som hlavou. A zatváril sa rovnako dôležito ako keď sedím na záchode a čítam Nový čas.

Čoooo? Spýtala sa ma. Trochu sa uškrnula. A vytiahla z puzdra nožničky na nechty. Trochu to mnou myklo.

No však sa pozri. Upriamil som jej pozornosť na televíznu obrazovku. Práve bežal nejaký nemecký film zo sedemdesiatych rokov. Erotický samozrejme.

Hm. Asi som sprostá, ale nerozumiem.

Ale prosím ťa pozri sa lepšie. Pozri ako vyzerajú. Tí chlapi . Veď sú chlpatejší jak ja. A že som riadne chlpatý. Zhodil som zo seba perinu a ukázal svoju chlapskú hruď a ovisnuté brucho. A potom tie ženské. Zarastené ešte aj pod pazuchou. Vášnivo som gestikuloval. Hrozné. To je jak kukať na šukajúcich neandertálcov. Dodal som. Znova sa zakryl.

A ona

Si ďalej strihala nechty. A neskonštatovalo nič, ani že som magor. Trochu mi to chýbalo. Asi sme už boli príliš dlho spolu na to, aby som ju dokázal prekvapiť.

Pohladil som ju. A ona zavrnela. Položila necht na stôl, medzi ostatné. Potom ich zhrnula do dlane. Spláchla do záchodu. Vošla do kúpeľne a asi po piatich minútach sa vrátila ku mne. Mala ružu vo vlasoch a namaľované pery.

Čo to je? Spýtal som sa.

Čo čo je?

No tá ruža.

Chcela som to trochu ozvláštniť. Povedala polovážne.

Ružou? Čo preboha? To si ju niekam vrazíš? Nechápal som.

Nie to tebe. Odbila ma. A začala vyberať sviečky zo skrine. Bolo ich asi tak tridsať.

Mám sa báť.

Nemusíš. Mávla rukou. Začala ich po jednej zapaľovať. A ja som sa upokojil. ale už som sa nemohol dostať naspäť do deja.

Nasrať. Zamrmlal som.

Hotovo! Zahlásila zrazu. Zhasla svetlo. Telku. Podišla ku mne. V ruke držala ružu. Odsunula paplón. A priložila mi ju k perám. A potom k miestu, ktoré s v slušnej spoločnosti snažím prezentovať ako kľúče.

Hm. Asi budeme súložiť. Skonštatoval som sucho. Ona len prikývla. A ani potom sa nič zvláštne nestalo.