Písmák Správa o fiktívnej monarchii
V týchto dňoch vychádza moja druhá zbierka Správa o fiktívnej monarchii (Vlna/Drewo a srd). Knihu si môžete objednať napríklad v Artfore, v prípade, že ste z Česka, tak publikácia je dostupná napríklad aj na Nejlevnějších knihách.
Vznik rukopisu z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia, za čo mu patrí moja vďaka.
Anotácia: Básne novej zbierky Správa o fiktívnej monarchii (2023) na prvú knihu čiastočne nadväzujú témami a výrazom, zároveň sú tvarovo koncentrovanejšie.
Keď zmiznú všetky zvuky
Ráno ho prekvapí absencia zvukov. Absolútne ticho. Nepočuje autá z blízkej cesty, štekot psov ani ľudské hlasy. V ušiach mu jemne šumí len vlastná krv.
Veľké prebudenie
Kráčal pomalými, rozvážnymi krokmi, vysoká monolitická stavba pred ním sa strácala v ťažkých tmavých oblakoch, občas mu zmizla z dohľadu úplne, možno je falošná, hovoril si, možno je len prízrakom, ktorý ho má zmiasť na jeho služobnej ceste, kráčal však ďalej, pod holými konármi stromov, míňal drobné stavby, v ktorých blikali svetlá,
ale nezastavoval sa, niesol zapečatenú zmluvu, ktorú mal odovzdať na skalnatý oltár priamo na vrcholku hory, nohami zakopával o úponkové liany, drobné kríky a bodliaky, keďže touto trasou sa už dávno nechodilo ani nejazdilo, a spod hliny vykúkali len staré koľajnice, kamenné základy totemov, dopravné značky s vyblednutými farbami,
„kedysi,“ pomyslel si, „tu stálo mesto, v ktorom tavili kovy a vyrábali mince, po uličkách sa potulovali zhrbené postavy s papierovými maskami a lákali okoloidúcich na podpis kúpnej zmluvy,“ jednu mal pri sebe aj on, spájala ho s tým monolitom ako neviditeľná reťaz, bol pútnikom, ktorý prinášal zvesť o spiacich telesách, spiacich božstvách, nemotorne sa vznášajúcich nad ľudstvom ako matná kupola, cez ktorú už našťastie dávno neprenikajú smrteľne nebezpečné slnečné lúče,
len vďaka jeho odhodlaniu sa mohla naplniť úloha, ktorou ho poverili v chladnom svetle kancelárií, keď rozhadzoval drobné kosti v konferenčnej miestnosti v akejsi uniformnej výškovej budove, díval sa oknami na panorámu mesta, ktorá pripomínala pokojnú hladinu, pod ktorou ľudia zo zvyku stále chodili do obchodov, zo zvyku platili za tovary a služby, hoci na to už nebol dôvod a bezcieľne sa tmolili sem a tam ako zabudnuté prízraky,
Po konci sveta
Po konci sveta sa zotmelo a z ľudí ostali len hlasy.
Vyjadrovali počudovanie nad svojím stavom.
Takto sme si to nepredstavovali, vraveli.
Navzájom sa síce počuť nemohli, to však netušili.
Synopsie
Hlavný protagonista stretáva dávnu lásku a zažije katarziu.
Zlodej navrhuje riskantný plán.
Učiteľ zápasí s krízou stredného veku.
Záhradník premýšľa ako naštartovať rodinnú firmu,
Tiene sa stále menia
Som si istý, že táto cesta tu predtým nebola, áno, je to jasné, okolo tohto šípkového kríku som prešiel včera a dnes sa s ním opäť stretávam, čas sa pritom kráti, les už čoskoro zahalí tma, flauty kvília, medzi stromami stojí opustený dom, usmieva sa v ňom postava bez tváre, neviditeľný Kryptonožec so svojimi vernými tancuje na lúke, z miesta, kde táborím nevidím hviezdy, kam dohliadnem, tam len stromy, niečo sa prechádza v ich korunách, niečo sa ukladá na spánok, len tichý smiech, tichý smiech a flauty kvília, možno sa prebudím, možno odídem s tou postavou, ktorá prichádza do mojich snov, syčí mi do ucha akési slová, akési obvinenia, akési dátumy, tiene sa začínajú meniť, ráno je ďaleko a flauty kvília, tmavá obloha, z ktorej zmizli hviezdy, neviditeľný Kryptonožec tancuje na lúke so svojimi vernými a hlása návrat bytostí, ktoré nad touto zemou panovali, po ich príchode už žiadny človek nevstúpi do lesa medzi meniace sa tiene, už žiadny človek sa nestratí, ostane len to niečo v korunách stromov, kvíliace flauty, to niečo, čo sa ukladá na spánok uprostred cesty, ktorá tu predtým nebola.
Zákon trhu
tlačiarne vypúšťali do sveta zelené listy a kvety
neviditeľné zmeny sa jemne obtreli o pôvodný symbol
moderná stopa našla svoje miesto aj uprostred malej dekády
vyberali sme si súčastníkov s darom reči
Len s veľkým premáhaním
svetlo silnelo aj napriek všeobecnému pokoju
za tmavými priehradami sa rozbiehala rieka
kabáty a masky viseli na vešiaku v kancelárii
na kamerovom zázname sa pohybovali uchádzači
Vládne pohoda
Vojak stojí na stráži pred sochou iného vojaka. Na ulicu sa znáša večer. Z niektorého domu spadne škridla a hlasno sa roztriešti o chodník. V rýchlom slede nasleduje niekoľko výjavov: Meč sekajúci do chleba, diváci usadení v sále kultúrneho domu pred prázdnym javiskom, muž poťažkávajúci starodávnu kopiju.
Konferencia v meste
1.
Neprišiel som s ničím prevratným
Ani len s novým námetom, ktorý by mohol povzniesť
divákov usadených v pochmúrnej lóži
Zvláštne deje
Cesta do hlbín lesa začína za budovou školy. Na východe sa ukazuje slnko, ale zatiaľ je pokoj. Čo sa vlastne odohralo v tom dávno opustenom hostinci. Legenda hovorí, že v ňom prežívali ľudia s menovkami na oblekoch.
Zvuky, ktoré nespoznávam
je už neskoro a začatý výrok sa musí dokončiť
môj výklad bude vágny
pravdepodobne nevzbudí žiadne nadšenie
pomaly ustupujúce svetlo mohlo dopadnúť aj na náš tábor
Stále úrodná step
na našej stepi je pôda stále úrodná
počet členov je stabilný
sú prítomní aj svedkovia
statika budovy sa podľa nich nenarušila
Rozkaz vyslaný s predstihom
v stále viac zahmlenej prítomnosti
sa ozýval takmer nezachytiteľný šepot
na nehybné konské postroje padal sneh
rozkaz vyslaný s predstihom doručili do vlastných rúk
Iný realizmus
všetko podstatné som už zariadil
konečne som teda bez výčitiek svedomia
pozoroval ľudoprázdne lúky
odhodlaný nedať o sebe vedieť
Vyššie otáčky
Vytvoriť tak niečo konkrétne. Vystaviť to na piedestál, dodať tomu trochu duchaplnosti. Na tvári len jemná šmuha. Niekoľkosekundová pauza v dlhom príhovore.
Tiché šírenie
Je to len také tiché šírenie,
nikto kvôli nemu neprepadá panike. Pomedzi
zuby precedím pozdrav. Tak sa to má robiť,
aspoň v civilizovanej spoločnosti.
Opačný smer
Tí menej šťastní sa vydávajú opačným smerom.
Väčšina z nich je aj tak len vedeckým výmyslom.
Ich vzory ostávajú skryté v anonymite sivej metropoly.
Výhľad je momentálne zakalený zmesou modrej
Za panelovým domom
Je to ťažšie, než sa zdá.
Ak si nedám pozor, postavy
mi ožijú priamo pod klávesnicou.
V prízemí sa už vychovávajú nové generácie.
Zabudnutý horizont
Tak to tu máme znova: Hlásime sa,
hoci si nás nikto nepamätá, neustále sa vraciame
k táborovému ohňu. Prechádzame asymetrickými cestami,
ale keď si myslíme, že sme dosiahli určitý úspech,
Zamrznutý útok
Na rade bol iniciačný rituál: Je pravdepodobné,
že každý na tejto planéte vykonal aspoň jeden dobrý skutok,
ktorý neskôr zmizol medzi podstatnejšími spomienkami.
Trpezlivosť mala v takých momentoch prvoradé slovo,
Synopsia
Je dôležité ostať v pohybe, ani si nevšimneš pomaly ustupujúce svetlo, ktoré mohlo dopadnúť na náš tábor, ak by už nebolo žiadané inde. Tieto veci sú predsa len na trochu dlhé lakte. Uponáhľať sa nie je múdre, hoci by sme sa tak skôr dostali na vytúžené panstvá a mohli sa s dobrým svedomím nechať obsluhovať.
V tejto úlohe sa nezdržíme dlho, stúpajú totiž zradné vody, ktoré nám nedajú pokoj ani počas spánku.
Odchody a návraty
Presne tak, skutočne som nevedel, ako som sa sem dostal. Pieseň sa niesla krajinou, žena na verande sa rozhliadala, v skleníkoch kvitla byrokracia, sledoval som mastné oko v polievke. Mladistvý elán stále sálal z oblakov, pripojil som sa k internetu a nechal za seba pracovať infontainment. Ceny klonov padajú, investujte ešte dnes a práve u nás.
Signál
Napokon interiér stíchol. Nikto si zrejme nekládol ďalšie nároky a modré návršie v záhrade, ktoré som ti popisoval, keď sme ostali osamote, ostalo neporušené. Ale ani z neho nič dobré nehľadelo. Kým ma držali pod zámkom, žiadna aktivita nebola možná.
Odhlásenie pobytu
Nastúpili zimné mesiace, prebudili sme sa do nich trochu nechtiac.
Stávka, ktorú sme prehrali, nás ešte stále straší v snoch. Obývacie izby
sú vyčistené. Tráva pomaly rastie.
Vychádza zbierka Neviditeľný terén
Zdravím.
V týchto dňoch vychádza moja debutová básnická zbierka Neviditeľný terén (Občianske združenie Vlna/Drewo a srd). Zakúpiť si ju už môžete napríklad v Artfore (online, pravdaže) a čoskoro aj v rôznych ďalších internetových kníhkupectvách (pre záujemcov z Česka odporúčam sledovať portál Nejlevnejší knihy, kniha by tam čochvíľa mala byť dostupná). Pokojne mi po prečítaní napíšte svoj názor, ak sa Vám bude chcieť.
Vertigo
Zasvätil som život prachu, pozoroval odchádzajúce plte, vnímal hru, ktorá stála
na vratkých nohách. Vo svete je jednoduché sa stratiť. Viacero ľudí odviedli a už ich
nikto nevidel. S mysterióznymi zmiznutiami si neviem rady, pritom sa to tu nimi len
tak hemží.
Vtedy a teraz
Ranné svetlo ho prebudilo trochu neskôr, ako čakal. Viac ho zaujímali mestské parky, cez ktoré sa nechápavo liali obrovské masy vody, a to deň čo deň. Vôbec mnoho vecí bolo inak, bez úspechu sa vracal po známych cestách s cieľom aktivovať nostalgiu.
A odrazu sa mu zdalo, že aj chodník na druhej strane cesty je prítomný len tak napoly.
Rozptýliť a absorbovať
Bolo by veľmi výhodné, hádam až bezpečné, zapudiť na chvíľu
svoje meno, a vybrať si nejaký iný systém znakov a rún. Uľahčuje
to veľa byrokratických formalít.
Tipoval, že sú mu v pätách aj ďalší prenasledovania, presúvali sa skalnatými zrázmi.
Nové obydlia
Človek, ktorého majú za blázna, žije v tmavej mokradi. Konáre stromov
sa zlovestne kývu a zvony neutíchajú. Práve teraz sa spúšťa do studne,
nikde nikto, kto by ho zastavil. Čoskoro sa z kríkov vynorí cudzinec.
Vyzerá to na dážď
Mraky zatieňujú lúky, slová sa ozývajú už len na pozadí
vyprázdnených jaskýň, z ktorých sa valí jedna neznáma ozvena za druhou.
Existujú uprostred rušného mesta, kde vytvárajú zvláštny druh dvorenia,
ktorý sa dnes zdá vtipný, kým na človeka nedoľahne povolávací rozkaz.
Modernizačné procesy
Je to vlastne všetko veľmi prosté. Začali s oživovaním starobylej formy,
o ktorú už takmer nikto nejavil záujem. Jeden druhého dokázali nájsť
aj v ryžových poliach, ktoré mali symbolizovať ich podvedomie. Mohol
za to monogram, okamžite totiž udrel do očí.
Ciele neznámych pokusov
Na poliach prebiehajú nekonkretizované pokusy s nejasnými cieľmi,
vraj pri nich tečie aj krv, niekto by sa tam asi mal vydať a overiť to,
najlepšie ešte kým nadíde prvý deň nového roka. Je podstatné celú záležitosť
adekvátne uchopiť a oznámiť ju bez pocitu hanby či nedostatku taktu.
Zbavení zodpovednosti
Hodiny v predsieni odbíjajú poludnie, po slnkom vybielenom chodníku
sa mihol tieň. Je to hotová záhada. Takže si ho zahliadol len kútikom oka
a ja mám teraz cez toto mystérium preniknúť. Je tu nejako podozrivo ticho,
ľudia akoby len čakali, kým ich niekto vyvolá.
Nepokojná krajina
Určite existuje spôsob, ako ti pomôcť. Vrazím ti do ruky kvet
a budem sledovať, ako si s jeho hádankou poradíš. Pohľad na opustenú
farmu prináša pokoj a vnútornú vyrovnanosť, opakované tóny pozabudnutých
vrabcov dodávajú na plastickej atmosfére. Do zotmenia je času dosť,
Tranzícia
Cieľom sychravého dňa je prosté predanie moci, ale nie len
tak nejakej, skôr moci, ktorá má v popise práce vrátiť do dní poriadok.
Už sa objavujú prvé hliadky, duchovia napádajú jednu porcelánovú
hračku za druhou. Akurát ten ich modrastý jas, prekrytý svetlom
Požiare
V reči nikto nebadal výraznejšie výkyvy, ale potom sa objavila
istá znepokojivá myšlienka, ktorú sa nedarilo zaplašiť. Okázalo poletujúci
sneh sa tak stal mojím neustálym spoločníkom. Prišiel som sem
zvíťaziť, hoci si uvedomujem, že prítomná fauna na moje pokusy nemusí
Pátranie
„Copak já jsem někdy v životě ukradl pušku. “
Max Jacob
Hmatáme rukou po zbrani, už-už ju zovrieť, ale potom nás prepadne neistota.
Vlastnili sme vôbec niekedy zbraň. A ak áno, bola skutočná.
Solastalgia (Éra nekonečných repríz)
Uvedenie do problematiky
Netrvalo dlho a novinky dorazili aj do správ o desiatej.
Nedostal som sa ale ďalej, než po informácie o aktuálnej politickej situácii,
cinkla mi totiž správa, že prípad už uzavreli,
Skúška sirén
Takže: pozorne študujeme, celkom privilegovaní
vo svojich predstavách a v bdelosti, vďaka ktorej
máme toto zamestnanie. Reťazec správ o počasí sa trhá,
drobné hlodavce bežia po chodníku. Zase sa stmieva,
Len ďalšia z mnohých hypotéz
Informačný šum sa prerieďuje, ostávajú len tóny,
ktoré nesú významy a konkrétnu emocionalitu,
tóny hádam už niekedy počuté, len zabudnuté a čakajúce na vhodnú príležitosť.
Požadovaná spontánnosť ostáva zachovaná, kým sa nevyčerpajú
Imaginatívny kapitalizmus: prológ
Na začiatok mám naozaj len zopár najnutnejších pripomienok,
ale ako tak nad tým premýšľam, asi by bolo lepšie ich rozpovedať
prostredníctvom nejakého príbehu. Bohato postačia dve hlavné postavy
(muž a žena, mená nie sú podstatné), niekoľko desiatok neprítomných
Narážky z labyrintu
To miesto môže byť vlastne úplne kdekoľvek, v každom prípade
sa nijakého presného pomenovania nedočkáš. Rastú tam ale objavy,
o ktorých by sa dalo hovoriť mnoho dní a nocí. Tak prečo o nich nehovoríme.
Nie je to len kvôli tomu, že nám v tom zabraňuje dnešná podoba spoločnosti,
Diskusný harmonogram
Menšia zmena programu:
Čítanie čestného vyhlásenia sa prehodí na deň pracovného pokoja,
prejav prednesieme v striktne vedeckom tóne,
žiadne nejasné obrazy, ani voľne interpretovateľné posolstvá
Koniec sezóny
Opakujem, čo už bolo povedané. Nie snáď za nejakým konkrétnym účelom,
skôr preto, že môžem. Iste, aj ja by som si želal, aby tieto zápisky boli poetickejšie,
aby sa pretrhla hrádza a imaginácia postupne vyplnila póry. Dôjde k tomu,
ale najprv sa musím odnaučiť písať.
Pomerne presná diagnóza
Dostávam priamu prihrávku, jej prudkosť ma prekvapuje,
ale je dôležité ju spracovať. Som pod drobnohľadom a o pravidelne
prichádzajúce kŕče sa delím s ďalšími štyrmi pacientmi na oddelení.
Pamätaj si, že darovaný kŕč je zároveň kŕčom ideologickým. Nepripúšťa
Respawn
Mal som v pláne pozrieť si nejaký kvalitný thriller, ale asi som
to uchopil za nesprávny koniec. Takže mi ostala len
až prehnane prieberčivá silueta. Na obrazovke sa mihla postavička,
a zdalo sa, že má pred sebou jasne určenú prekážkovú dráhu.
Podvečerná medzihra
Stále netuším, aká je tvoja úloha v tejto histórii. Na ceste k popravisku
mi môžeš rozpovedať príbeh. Myslím, že sa v ňom potvrdí
premisa z dnešného popoludnia. Na všetko ideš zo široka a napokon ti nestačí
ani celý svet.
Definícia
Naše pseudonymy boli variáciou jediného slova, a kým
nás označovali pravdivo, nemali sme dôvod vzpierať sa. Dokonca
sme im v tieto dni ochotne kráčali napred. Obyčajne sa totiž čakalo
na povel, ktorý by uviedol náš prístroj do pohybu.
Po premietaní sa zotmelo
Mám tu ešte nejaké kúsky zo včerajšej oslavy. Vlastne to ani príliš
nepripomínalo stretnutie po rokoch, ale skôr konglomerát názorov,
na ktoré sa nazeralo patrične osudovou optikou. Vtom prišlo hlásenie,
že práve toto, tento dej, je dôležitým okamihom v akomsi príbehu.
Mrhanie
Posledné zvyšky osamelo ďakujú svojmu vládcovi. Zapúšťa koreň,
a po vyrušení jedného písmena sa odhalí nervové vlákno.
Snáď len zviera prinieslo žiarivú kosť svetla na studený tanier.
Darované tesáky zabalené do ranných vydaní novín.
Padajúci astronaut
Ako teda ďalej. Pri presakovaní treba zachovať ostražitosť,
myslieť na pastelky, vyhnúť sa svetom s nevyjasnenými úmyslami.
Dýchajú rozhodne a striedmo, podľa toho,
ako rýchlo sa dvíha mesto na pohyblivom horizonte.
Dohady
To, čo ešte nezačalo,
získava konkrétne črty, vibruje mi pod kožou.
Čím to, že si predstavujem len matnú
slušnosť a korektnosť.
Viacero vecí, ktoré sa stali
Zvyk meniť svoju zaužívanú rutinu nie je nikde zaznamenaný.
Ďalšie plány sú omnoho skromnejšie, ale komu vlastne patria.
Môžeme ich na niekoho vztiahnuť. Zdá sa, že aspoň zatiaľ
ostávajú len v štádiu abstraktných veličín,