Ezariho potomok 16.časť
16. časť
Vpotláčaní sĺz som bol vynikajúci. Nevypadla mi jediná. Tíško som predýchaval bolesť.
Ezariho potomok 17. časť
17. časť
Síce som sa nedozvedel všetky Ezariho tajomstvá, ale už viem, ako ich hľadať. Trápil sa rovnako ako ja. Rozmýšľal omame a otcovi.
Ezariho potomok 15. časť
15. časť
Zima sa pomaly končila aja som bol stále na cestách. Každé obydlie, ktoré som navštívil askontroloval, označil som si na mape krátkym ryhom pazúra. Dnes mapa vyzerá, akoby spadla pod tisíce nožov.
Ezariho potomok 14. časť
14. časť
Okolo drevenej krabice som si poukladal čerstvo zabité myši aušaté zvieratá. Vyzliekol som sa, aby pot nezničil pohodlné oblečenie. Mal som zvláštny pocit, ale rozhodne bezpečnejší ako pri poslednej spomienke, keď ma takmer zima zabila.
Ezariho potomok 13. časť
13. časť
Ležal som na kraji malého potôčika, ktorý sa vytvoril rozdelením veľkej rieky. Určite to bola tá rieka, pri ktorej som bežal smerom do obydlia. Zdiaľky som skúmal nápis na značke, pretože na odhrnutej ceste každou chvíľou prefrčalo jedno ztých plecháčov, ako ich Kora nazvala.
Ezariho potomok 12. časť
12. časť
Nenápadne som sa vblížil do jedného dreveného domčeka na okraji obydlia. Dvere boli otvorené a žiadny človek vnútri. Našľapoval som jemne na špičky a potichúčky skúmal jednu izbu za druhou.
Ezariho potomok 11. časť
11. časť
Takmer hodinu som ležal pod jedľou azamŕzal. Od tej zimy som nemohol ani premýšľať. Jediná vec, ktorá sa mihotala hlavou, bola, že čoskoro to prestane, čoskoro zomriem arozpadnem sa na prach, alebo ma medzičasom zožerú lesné tvory.
Ezariho potomok časť 10.
10. časť
Všade naokolo zúrila štipľavá zima. Opatrne som našľapoval medzi zasneženými ihličnatými stromami apevne si obopínal dieravý kabát, aby som si udržal čo najviac tepla. Brodil som sa snehom apadajúce vločky do mňa prudko narážali.
Ezariho potomok časť 9.
9. časť
Môj život pokračoval. Nič sa nedialo, žiadna spomienka apritom sa stalo tak veľa. Cítil som zaschnuté slzy na lícach azalepené mihalnice, ktoré sa len zťažka zdvíhali.
Ezariho potomok časť 8.
8. časť
Bol temný večer. Temný preto, lebo sa schylovalo kbúrke. Roky zase niekam zmyzol, proste sa vytratil.
Ezariho potomok časť 7.
7. časť
URokyho skupinky sa mi celkom páčilo. Bol pekný, slnečný deň avšetci už mali svoje práce hotové. Priehlbiny na spanie boli ustlaté novou slamou, hríby a machy nazbierané, obhliadka vykonaná, telíčka umyté apo všetkej tej drine svyrezávaním drevených misiek, pohárikov aostnatých predmetov, prišiel čas na hry.
Ezariho potomok 6. časť
6. časť
Prešielo dvanásť dní ararachovia ma zamestnali ako jedného znich. Odlupoval som machy zo skál, ukázali mi, ako vyrábajú rôzne vecičky zdreva. Chce to poriadnu dávku trpezlivosti, cviku ašťastie na nečervivé drevo.
Ezariho potomok časť 5.
5. časť
Ľahol som si do jednej senom vystlatejpriehlbiny. Spočiatku som si nevedel nájsť polohu na spanie, ale tvrdý kameň zkaždej strany mi dodával pocit bezpečia. Všetci okolo mňa už spali, až na Rokyho, ktorý sa stále niekde túlal po vonku.
Ezariho potomok časť 4.
4. časť
Zvyknutí rarachovia skákali cez trojmetrové, hlboké priepasti bez straty rovnováhy aistoty. Pod dopade na kameň si zľahka kľakli. Sotva som ich počul.
Ezariho potomok 3. časť
3. časť
Onedlho ma privítala obrovská jama. Šúchajúc po chrbte, som necítil pod nohami nič, len rozrážajúci vietor. Nebezpečne som naberal rýchlosť, až napokon moje nohy ucítili koniec dlhého pádu.
Ezariho potomok 2. časť
2. časť
Malými nôžkami som utekal po suchom, popadanom lístí zmohutných dubov. Vietor mi vial do tváre aspomaľoval môj beh. Zase sa priplietli tie otrasné myšlienky, že som mal samca zabiť.
Ezariho potomok
Ezariho potomok
1. časť
Stratil som všetkých, na ktorých mi záležalo. Priateľov, spoločníkov, moju skupinu. Po každom jednom ostala už len planá spomienka.
Veľké dobrodružstvo 2
2. časť
Vytrašený Šimon hľadel na kostru ležiacu vmalej okrúhlej miestnosti. Podľa vzhladu mohla byť pár rokov stará. Bola skrčená do netradičnej polohy.
Veľké dobrodružstvo
Veľké dobrodružstvo
Vhlbokom lese stál veľký rodiný dom. Vdialke tiekol žblnkajúci, asi meter široký potôčik. Hneď pri dome stála kôlňa na drevo spojená sgarážou, kde parkovalo modré bmw. Všade vôkol domu bol hustý ihličnatý les, ktorým sa klukatila prašná cesta, akurát široká pre auto.
Ľudia sú ako knihy
Ľudia sú ako knihy
Každý znás si píše svoj vlastný život. Každý moment, každá sekunda, okamih sa zaznamenáva do jeho „diela života“. Uniekoho je to len krátka brožúrka, uniekoho iného zase nedočítateľná enciklopédia. Niekto napíše len jeden nádych aniekto zase napínavé dobrodružstvá adlhé príbehy.
Sen v súmraku
Polnoc blíži sa ako mrak,
dnes som nespustil z teba zrak.
Pomaly si kráčal po chodníku,
mne zatial srdce tĺklo v hrudníku.