Písmák Raňajky šampiónov
Bola polnoc, tma a svetlo v lampách bojovalo o vzrušenie, ich neohľadné plienenie
Vyhadzovalo na oči ich strastiplnej klientele
Mesačný svit, čo do vyhnanstva zahnal hviezdy k úteku,
K velebnosti zármutku,
Nepozvaná
Jej duševná schránka sa ponárala do vĺn ticha. Potichu si sadla na okraj brehu rieky a premýšľala nad tým čo urobila a nad tým, čo istotne nestihne spraviť. Uzatvárala sa do seba, pretože dokázala vicítiť búrku, pri ktorej si každého držala od tela. Okrem jej pocitov ktoré boli uväznené na dne hlbokej utópie, si ju nenašlo nič, čo by jej dokázalo pomôcť.
Tŕne slobody
Kedysi dávno v upätí hôr, pod tieňom a svetlom či sviežim horským vzduchom škótskej divočiny priletel havran, svojho druhu jediný, ktorý prežil slobodu. Útle šíky stromov ho chránili pred okolitým svetom a strach, ktorý mu zahaľoval srdce, ho ochránil pred sebou samým. Srdce čierne ako jeho perie a ako temnota v podzemnej ríši vlastných démonov, bilo len pre jedno jediné, klamstvo. Pretože už viac nechcel byť slobodní, lebo slobodu nevládal uniesť.
Pútnik bez topámok
Slnko sa čnelo tesne pred horizontom, upieralo oči na dlane ktoré sa ho jemne dotýkali. Pýšilo sa svojou oslnivou krásou a nedočkavo túžilo dotknúť sa oslnivého piesočnatého kopca. O chvíľu sa mu úplne poddalo a hojdalo sa na jeho tenkom motúziku. Všade naokolo poletoval piesok, naplnený slobodou a sebavedomím.
Cirkusový klaun
Úsmev, ten jediný nám lemuje naše pohľady
Predsudky a lož nás kŕmia a živia, zamestnali nás na úrade.
Zatiaľ čo ľudia kujú svoje vlastné mylné dohady
My veselo prekračujeme svoje novodobé postavené mokrade
Desivo, tou vedľajšou cestou - videopríbeh
Slnko vyháňalo na útek menšie mraky ktoré sa zbierali do radov vo vzdialených perifériách. Ospanlivý ľudia v mestečku . jemne pridržiavali orosené, ľadové poháre v ich upotených dlaniach. Popíjali sviežu limonádu z ich terajšej úrody citrusov.
Líščie uzly
Bol podvečer, slnko sa chvíľkami hojdalo na horizonte a všetci sa ponáhľali z práce alebo zo supermarketu. Na mesto sadali usadeniny z výfukových plynov a prachu, ktorý trieštil vietor. Vírili sa vzduchom a obtáčali sa o vyplašené autá, ktoré podliehali panike. Uchvátenú panorámu ešte viac osvetľovali okienka z áut podliehajúce zvodu.
Čo sa dialo za mestom zatiaľ čo sme všetci pokojne spali
Nebo vyhadzovalo neposlušné hviezdy z vychodeného vreca.
Pozlátilo drevenú lavičku o ktorú sa podopieral tieň a smrť.
Viedli spolu pokojný takmer nemý rozhovor.
Dorozumievali sa rečami rôznych národov a kmeňov ktorým rozumeli obaja rovnako.
Čakanie s benefitmi
Milý Riley, už som ti napísal
Ale ty si sa mi ešte stále neozval
Nechal som ti číslo mobilu, adresu, mail
Číslo domu na spodku listu.
Osirené a siroty
Prichádza radosť a s ňou smiech. Pomaly sa brieždi na nové lepšie časy. Niet búrok ani mesiaca, ktorý zatieni i tie posledné hviezdy na nebi. Vo svete vzniká mier ako jediný vo vesmíre.
Hviezdy ktoré majú svoj dátum spotreby
Zastavte sa. Kráčal som po kopci smerom k periférií. Uvidel som malý záblesk nádeje na temnej oblohe. No nezastavil som sa.
Tanec smrti
Je to naozaj tak strašné byť na samotke. Keď sa doma uzatvárame do plechoviek plné myšlienok nahádzaných na kopy, sťa by rýchlych ako klipnutie oka. A ako sa cíti smrť keď musí dennodenne vystavovať tvár na svet len preto, že sa v duchu cíti sama, zarmútená. Nečudo, že si zo sebou berie sprievodcu a celoživotných nevedomých priateľov, ktorí čakajú po celý ten čas len na ňu a na to temná stretnutie.
Insomnia
niekde dávno vniekde opustenej izbe
Je takmer ráno. Periféria sťa by vytrhnutá z hororovej zápletky, aja len čakám na svoj bdelý stav astrapatý zovňajšok. Terigavo skláňam zrak na poletujúce kúdolčeky prachu, ktoré vytvárajú umelecké skvosty vpopredí slnečnej žiary. Opatrne vložím nohy do zajatia chladnej podlahy, ktorá mi opätovne vracia svoje bezočivé dotyky.
Motýlie deti
Stalo sa, že som na sklonku mojej krátkej etapy nečakane zomrel. Táto náhoda zásadne zmení osud človeka. So mnou to však vypálilo celkom inak.
Uličkou sa vlieklo daždivé popoludnie, no napriek októbrovému dátumu bolo nezvyčajne teplo a vlhko.
Jed pre agóniu
Žil raz chlapček na úpätí hory, v celkom zabudnutej pustatine obohatenou len nevyhnutou pokrývkou snehu. Spoločnosť mu robili poletujúci vtáci, príliš živý vietor a veľké šíky stromov ktoré sa zbiehali do šera. Tomu chlapcovi sa nepáčilo nič na hore, len jej okolie pod suchými osirenými stromami. Tie však nikdy nevidel pretože mu v očiach ležala hmlistá clona mrakov, ktorá nedovolila k preniknutiu vábivých ilúzií zvonka.
Kto sedí v rade N?
Sedím vkinosále, som tu sám, pretože som prišiel očo si skôr, než začne film. Sedím vrade N, vnajvrchnejšom rade, mám skvelý výhľad na film ana každého vkinosále, napriek tomu, že je veľká arozsiahla; tento celý rad som obsadil apredplatil si ho . „Kinosála má štrnásť radov avkaždom znich je dvadsať jeden sedadiel takže presne 312 sedadiel to sú x mŕtvych. “ hovorím si pre seba, apremýšľam nad tým ako to dosiahnuť.
Spŕška dubákov
Vmáji, hlavne po výdatných dažďoch, sprevádzaných silnými otrasmi mrakov aatypickými príznakmi snehu, sa konečne objavil symbol, ktorý predznačoval krajšiu jar ako bola vlani. Po dlhšom, usilovnom asnaživom pokuse prírody, sa začali vohromných množstvách vyskytovať huby. Medzi nimi ičasto obľubované a samozrejmé hríby, kozáky, hľuzovky, ale iiné jedlé inejedlé plody.
Lesnaté kopce nad mestečkom ochvíľu zaplavili mase ľudí, ktorých bolo jasnou prioritou a koníčkom nazbierať tieto zvláštne rastliny; (nedalo by sa povedať, že sú presne ako rastliny aani presne ako živočíchy, lenže tu unás, sme ich zaraďovali predsa len do nejakého toho rodu rastlín).
Syndróm vyhorenia
Sedím vosirenej ordinácií azľahka si prevraciam stránky papiera, oktorom by iní povedali, že tvorí najskôr dobrodružnú knihu alebo časopis. Každým oliznutím prsta aopätovným napnutím kostí, ich týmto utvrdzujem. Lenže týmto gestom naznačujem možno iný dobrodružný príbeh, alebo nadšenie, alebo dokonca pohoršenie nad mojim novým pacientom. Študujem jeho spisy, ktoré poukazujú na to, že malé dievčatko zjavne trpí schizofréniou,ťažkou paranojou abludmi.
Jabĺčko navyše
„Aha, poďte sem; za tou nástenkou čosi je“
zvolal som na pani profesorku a postrčil nástenku do strany. Do ruky mi vletel zelený papierik vtvare jabĺčka. Bol čistý okrem hrán, zanosené prachom ašpinou. Ako keby niekto schválne spálil hrany papiera sviecou alebo zapaľovačom.