Malí muži

     Lenže ja si nie som úplne istá, lebo sú aj malí muži. No a čo keď sa s takými malými mužmi neoplatí bývať? Tu už nikto nič negarantuje?

     Dievčatá na našej ulici sú jednoduché a nezaujíma ich metafyzika.

Celú jar riešili problém, či si nad posteľ zavesiť Davida Duchovneho alebo Brada Pitta. Blonďák Pitt už nie je v móde. Dievčatá ale zistili, že  jeden otravný chlapec z dediny sa volá Dávid Duchovný. Tak vyhral Brad.

     Kamarátka Nataša má nižšieho frajera, tak som chcela zistiť, či sa s ním oplatí bývať.

Sledovala som ju pol hodiny a potom sme sa náhodou stretli v obchode pri chlebe.

-         Ahoj, Nataša!

-         Aahooj!

-         Ako sa ti darí? Chceš sáčok? Pozri mám dva!

-         Ďakujem, ja už nepoužívam sáčky, vieš môj Robko je ochranár. Recyklujeme.

Ďalší environmentalista. Takých by som kopala, chrániť prírodu, odkedy...

-         To je skvelé, že chránite prírodu, asi by som mala začať aj ja. Pochváľ sa ako ty a tvoj priateľ?

-         Sme spolu už devätnásť mesiacov a tri dni.

-         Blahoželám. A bývate ...?

-         Spolu... Viem kam mieriš. Chceš sa ma spýtať, aké je to bývať s malým mužom.

-         Ale nieee.

Tvárila som sa asi tak prekvapene ako keď niekto povie Michaelovi Jacksonovi, že je pedofil.

-         Neklam Magda! Videla som ťa už pri banánoch, keď si sa snažila skryť sa za váhu, ale brigádnik ťa tam nechcel pustiť. Pamätám si ako si pred rokom kvôli tomu naháňala Martinu. Najprv si myslela, že ju chceš zbaliť. Dodnes má z teba traumu. Aj frajera kvôli tomu nechala.

-         Vieš, ale ja to potrebujem vedieť, či sa to oplatí žiť s malým mužom, vieš, či je to fajn. Lebo som počula...

-         A necháš si to pre seba?

Len som prikývla hlavou a Nataša ma chytila pod pazuchu a ťahala preč z obchodu.

     Sadli sme si do lahôdok oproti. Nataša si dala tresku a ja parížsky šalát a na pitie sme si objednali džús, ktorý sa točí v takej nádobe a neskutočne ma fascinuje. Nataša chvíľu robila scény, lebo jej dali plastový pohárik. Tak som robila scény s ňou, nech si aj o mne myslia, že som tá environ...metalistka. Nataša ma za to pochválila. A ja som ako vytešený pes zavrtela chvostom na hlave.

     Konečne začala rozprávať o tom aké je to skvelé, kedykoľvek sa môže o neho oprieť, lebo je nižší, tým pádom má aj rameno nižšie. Keď som si to nevedela predstaviť, tak mi to Nataša názorne demonštrovala. Už si to viem predstaviť.

Potom vravela, že vie robiť longdrinky, pretože si tým konpenzuje svoj komplex. A najlepšie vraj je, že jej stále pozerá na prsia, lebo má hlavu práve v tej rovine a to Nataši veľmi lichotí.

     Po tomto dôvernom rozhovore som sa na chvíľu upokojila. Asi je fajn bývať s veľkým alebo s malým mužom. Najmenej pol roka som sa touto problematikou nezaoberala.

     Už bola zima, ja som sa prechádzala a myslela na všetky tie veci, čo ma fascinujú. Keď som robila pätnásteho anjela do snehu, zboku sa ozval Natašin hlas.

      -    Aahooj, Magdi!

-         Ahoj, Nataša!

-         Ako sa ti darí? Nechceš pivo? Mám dve.

Tak sme si dali tmavé pivo, lebo od neho vraj rastú prsia a sedeli sme na snehu. Nemali sme sa o čom rozprávať, tak som sa spýtala na Roba. Nataša hodila divnú grimasu.

-         S Robom sme sa rozišli, lebo mi vkuse pozeral na prsia. Začala som mať pocit, že ho vôbec nezaujíma aká som. Ani netušil akej farby mám oči. Teraz chodím s Michalom. Je veľký. Dobre sa drží okolo krku a keď bude zle, tak ma ochráni.

Zvyšok piva som exla. Rozlúčila som sa s Natašou a išla domov. Za dverami ma čakal môj frajer. Pomohol mi s kabátom. Otočila som sa mu chrbtom.

-         Jaro povedz, akej farby mám oči.

-         Hnedé predsa.

Určite si len tipol, dievčatá majú vždy pravdu. To nie je možné. Tri mesiace a jedenásť dní a on si tipne.