Písmák Medzi riadkami rastie tráva
I.
Bolo toho viac Červený amodrý koberec
Možno sa šalieť amožno šalieť
Staviam si vo/dojem Whisky treba zapiť
Pohľad z mostu /aperitív/ Raňajky v tráve /pozvánka/
I.
Možno sa topiť
Mať svoj osobný Problém
Svatovanou vetrovkou
Všetko čo povieš sa zabudne
Ja nie som prízrak
Možno nie
Priprav sa
Stane sa
Čo sa ti prihovára
I.
Vstávaš Budíš sa Nie naopak
Usínaš Líhaš si
Medzitým je peklo Rajom
6102016
keď diabol vyvádzal
valér myslel na všetko
dal trúbku do ruksaku
avyrazil
nič nevlastním
nič nevlastním
si kde si
uštipol ma škorpión
loď sprovou nahor
Je napísané
I.
Zahryznutá do šije Trháš kožu Nerv
Divoká rieka Lamentácia Očný kontakt
Vidieť ťa za úsvitu Nahú alačnú
pracovný názov
všetko to čo som sfúkol ráno
mi celý deň rozjasní
farby sa skúdolia
zelená bude mojím majetkom
zastaviť stáť
zastaviť
sen ktorý snívam
nadáva na diaľku
kedykoľvek si spomeniem
minoritná
b minor
mladosť je láska. už si nepamätám
objaví sa vklavírnom koncerte
skutočného romantika
v sne
I.
už sa ponáhľať nemusím
pokojne dokončím čo som začal
chôdza po lane je už taká
Metatext
Naďalej mlčím Tak dávam váhu Slovám
Ty si sa taktiež vypovedala Do mojej ríše
To čo je nad tým Myslím nad oblakmi
Je slnko
zariekanie
dobre viem dievča že ma ľúbiš
prečo mi plačeš od rána
že si zadaná
že som ti dal len plané sľuby
rak
cítiš že zelená abiela
ťa robí nebezpečnou zočí
počítaš stým čo nepríde
dievčina
kdesi
kdesi
ďaleko odtiaľto včase
je tvoj ostrov
neponáhľam sa ti povedať
panova
možno že zahráš na panovu flautu
tú známu melódiu zakrátko
moje dievčatko
len moje auto pozerá sa zautu
až teraz
vždy keď sa na noc zbiera
aty si obklopená bodľačím
sdychom nestačím
zavyjem ako hladné zviera
trýzeň
čo znoci nečakane mizne
to teraz predkladám
práve vám
ktorí ste vyskočili ztrýzne
prídel
si krásna romantická duša
neviem čo stým – snáďbodľačím
ťa poznačím
keď verše otebe tu skúšam
horká
len odblesk tvojho západu
slnka čo potrebuje kriedu
aby si posunulo dozadu
oblohu úbohú abledú
piesne
nápev
už roky odkrývam to veko
viem dobre že ťa nevyčkám
moja zornička
horoskop
I.
všetko je skryté vo vášni
čo vami teraz prudko zmieta
je to len pocit že vás ozvláštni
malér
je len na nás
báseň je ako trestanec
rýmami rytmom poviazaná
nič sa vnej len tak ľahko nestane
Vdýchnem
I.
Vdýchnem ti dušu Vzdialená Blízka
Roztancujem ťa nad priepasťou
Kde stojíš Stojíš za to Démonická
konkretén IV.
X.
Pohybuješ sa nad obrazom
Línia ktorou sa líšiš je biela
Vtyrkysovom háji Nad diviakom
konkretén III.
VII.
Tak ako komín Vzornom poli
Zoraný princíp Diaľky
Na to neprídeš Hoci si tu
konkretén II.
IV.
Na hrane nie som Po vode nechodím
Vietor mnou nelomcuje Až keď ma vezmeš
Keď ma roztancuješ Na hladine
konkretén
I.
Kým oko abstrahuje vdlani je tiež
Konkrétna pamäť Trochu ťa pomädliť
Vziať zvuk Aešte viac Hudba sa mykne
pocit
spomienky bez slov bez viny
po žeravých uhlíkoch kráčam
spálenýnepočítam hodiny
čo budia spáča
šťastie
myšlienky ktoré zbavili sa kostí
aktorých nikdy nemáš dosť
veď pri nich mizne každý ľudský postih
zrazu sa menia na radosť
tri básne
odpísaná báseň
mesačný lúč sa mrakmi kradne
nik nevie čo mi ponúka
všetky sny ktoré boli zradné
o/kom
pri tebe
gúľam si vprstoch zrnko raže
pila si pivo prvýkrát.
aja to svoje vodkou mažem
slahkohorké
pocit
zastav sa umňa osiedmej
večer mi bude blízko
nech sú tu noci nestriedme
;nohy :post
;štyri :stena
;stena ;okno :film
:zmietanie na kraji priepasti
;pokus ;pokus ;pokus :pokus
;elektrina :chvennie
;si :priateľstvo
:približovanie . dreva
;šošovka :konkávna
;prinajmenšom :prestaň
zvratky
;hľadisko :jav
;tu nejde povedať ;obrovský
:piadimužík ;tvoju milenku
:možno vynechať :slová útechy
rotácia
;nič :všetko
;predlžujem polpriamku :doľava
;bežím mimo :vrovine nad tebou
:nie že by si bol prítomný
Nový prírastok
Ponoril sa do príbehu. Ležal shlavou podopretou vankúšom aoči mu behali po stránkach. Naučil sa čítať rýchlo a schápaním podstaty. Pamäť mu ešte slúžila, hoci mal už šesťdesiat šesť.
láska je retro III.
rekviem
keď pobehuješ bytom celkom nahá
chvejem sa ja – nie podlaha
chvíľku zaváham
láska je retro II.
pokuta
tak ako oko nie je celé biele
vcele dúhovky
nečakám s dúhou kým
trilemma
I.
chodník je úskočný
hudba sa nevie zbaviť agresivity
dlažobné kocky poskakujú
láska je retro
príbeh
víťazne prudko dravo smelo
aj keď si šepkáš – netreba
sa norí do teba
základný text
I.
jazyk mám popálený
zhováram sa stebou rukami
mesiac je úplný
príprava na zimu
tešiť sa zprítomnosti víl
nechať sa balamutiť
hrať sa varila myšička kašičku
potom sa narodiť
celkom iná pošta
nemusím
oko sa ti prižmúrilo
možno pred dymom
keď si si spomenul
sedím za compom a dopísal som báseň
I.
myslím na Teba
ako si medzi ľuďmi sám
už to by stačilo aby som sa dostal
číre verše
I.
akoby to bolo len onálade
dolu vmeste už prší
šašo august ukazuje prsty
Planá metria
Krajnému prípadu úsečky hovoríme bod
Úsečka je strohá priamka
Dotyčnej priamke hovoríme dotyčnica
Keď jeden krajný bod úsečky zahne
čo vravia runy (katke)
povedala: ty
so zreničkami rozšírenými
sperami šepkajúcimi stále
niečo iné než je vnich
tiene (TVAR ZE SÍTÍ)
držím sa ďalej od diania
trochu sa pohojdávam
ale už viem prečo som
vysielam ďalekonosnú strelu
žiaden symbol
jablko
pohybujem sa pomaly
zrečí mi nič nevyčítaš
vytesaný
jablone na brehu
pohybujem sa pomaly
zrečí mi nič nevyčítaš
vytesaný
spotreboval som už všetok.
sedím za kompom a píšem báseň
I.
myslím na teba
ako si medzi ľuďmi sám
už to by stačilo aby som sa dostal
mŕtva
beľmo
si diabol šepkáš mi
dobre ti rozumiem
chápem tvoje pohnútky
názor
Som starý.
Na jar ma hreje už len to,
že nie je zima.
Zistil som,
moje dokumenty
I.
otváram tento dokument
ako vrátka na starej šope
dedina mohla byť dávno vyľudnená
tvoje dokumenty
I.
milý môj
som to ja tvoja žena
odvrhnutá jediným tvojím krokom
pochopil som
I.
pochopil som zprvých riadkov
na parapete pod plastovým oknom
na obrazovke vsusednej izbe
topológia priestoru (TVAR-ZE-SÍTÍ)
I.
tak ako vidím nevidím
čo vlastne existuje naproti tomu predstava
je neodbytná vtiera sa cez oči von
pokuta
tak ako oko nie je celé biele
vcele dúhovky
nečakám s dúhou kým
bodnutý lúč už zostal vtele
jedno
možno že priveľa amožno málo
poviem ti poslednými vetami
no však nedá mi
len pocit že sa to však stalo
deväť básní
hrôza z večnosti
myšlienka má svojho pôvodcu
teraz ma neobťažuj prosím
mám stvoriť svet
fontána
do vrecka chlapca sa to zmestí
no napriek tomu ti to mám
predostrieť pred teba
fontána zmrzla – aty na námestí.
zvonenie
možno mi viac už nezavoláš
v duchu sa pýtam – čo robí
teraz – môj mobil
dvíha ma ktebe niečo zdola
úsmev
od jari letom do jesene
ty sa nemračíš
avšetci boháči
stúpajú zteba vsvojej cene
domino
len jedno rameno mi núkaš
čo ma po inom
stúpam komínom
ako dym – tvoja rozpálená ruka
obzor
viem – šikmá plocha je tiež vznosná
vtelách prísloví
je ten stĺp morový
prikladám básne – vravím zo sna
sen
kým ešte čakám koniec sveta
kým ťa oslovím
tak ako kvietok makový
do mojej izby prudko vlietaš
johanke
mať sa rád znamená dávať seba
nemať si od koho požičať
žiadosť ktorá ma mučí
vždy sa dá jednoducho zamlčať
myšlienka
kým vnímaš telo ako prameň
myšlienok ktoré nevidieť
aktorých niet
kým vnímaš zatiaľ len to známe
hlboký zmysel lásky
hlboký zmysel lásky
mal som ti povedať
tvoj svet je môj
neboj sa lásky
prča
kopák a kopák – činely
tá hudba možno všetko zrúca
na tvári úsmev – tanec veselý
partnerka súca
vina?
myšlienka
kým vnímaš telo ako prameň
myšlienok ktoré nevidieť
a ktorých niet
blázon
viem dobre – nemám na to právo
vryť sa ti rovno do srdca
aj keď je horúca
láska čo prudko stáča hlavou –
prameň
akoby zakríknuté nebo
nemohlo zastaviť ten tieň
ani On nevedel
na ceste pomodliť sa stebou
zjavne
prečo sa práve ktebe túlim
mrholí – zjavne zaprší
na tomto návrší
vhlave mám ako vjarnom úli
naširoko
och keby som si mohol zvoliť
aby som práve k tebe šiel
o čosi voľnejšie
krvavá rana ešte bolí
vysoko hore si posúvame pero
I.
možno sa zaľúbim
do tvojej peňaženky
keď už mi vypisuješ zlato
možno
možno že rastiem ešte stále
pri tebe drahý vynikám
rovnako panika
všetky pulóvre sú mi malé
už zasa navždy
strom striasol ovocie
pri jeho koreňoch hnije
to sa zas napálim
abudem veľkou diaľkou
v biblii
dávno je dávno naliate
spomienky ku mne prudko letia
ochvíľu budem ako vo vate
tak ako vsmetiach
salva
pieseň už zhlavy vyšumela
notvoja láska zo srdca
čnie ešte – horúca
si ešte auž nie si celá
príbeh
víťazne prudko dravo smelo
aj keď si šepkáš – netreba
sa norí do teba
so svojou dušou osamelou
zemi
ľadová doba ešte smúti
aty si vo mne celkom zmenená
neznáma – teda vmene nás
nie je náš potok zamrznutý
prosba
už nechcem od života veľa
chcem iba vedieť odkiaľ kam
sa práve ponáhľam
viem dobre – neminiem sa cieľa
(z)vyk
celkom podvedome
nachádzam sa vdome tretí mesiac
neviem prečo to je
že ma práve tvoje vlasy desia
večné dieťa
chcel som byť vlastne krajčírom
mal som šiť šaty na povahy
stal som sa básnikom len omylom
azmárnej snahy
slaďák
možno sa ma raz opýtaš
či dnes len na Aljaške sneží
možno že budeš trochu opitá
azvony zveží
obchod
držím šálku sčajom
žena sdcérou robia poriadok
vonku sa spustil dážď
žiarovka svieti
prepáč
vyčisti mi cestu
ukáž na oblak
nech sa zhostím ťažkej úlohy
zriecť sa svojho ega
zrkadlo
naplnil som jazero úvahami
čítam si túto báseň
tak ako vzniká
keby nebolo lásky
Vyvažovanie Rovnováhy
Mám sa niekoho pýtať, koľko práve odbilo.
Komu mám nastaviť zrkadlo, aby sa videl.
Dlhá, dlhá je cesta, no a ja sa už nezastavím.
Keď som sa opýtal kto si, povedal si:
skôr než sa rozbrieždi
tvojmu srdcu
pozeráš vyššie avyššie
dotýkaš sa toho najhlbšieho
akoby si vyvrel
bez názvu
„chatrč
vktorej sa ľudia smejú
je viac než palác
vktorom ľudia plačú“
mirizmá
vtomto príbehu si ty muž
aja žena
ty mi ho rozprávaš
aja len načúvam
synovi
raz
možno že prídeš
možno sa zastavíš
sobedárom vruke
prijímanie vodnára
naberiem si ťa pľúcami
už teraz keď ťa vsebe vnímam
nie je to pocit celkom neznámy
tak ako ty máš
mladosť
privreté dvere do raja
anaše ruky do nich búšia
to čo nás nad priepasťou opája
je naša duša
vrabec v hrsti
bola si láska – už ťa niet
kto cíti vruke tvoje prsty.
vo víre gitár spevu kastaniet
keď sa dážď spustil
planetárium
aby duša telo poznala
čo sme už vedeli pred tým než sme to objavili
či bola zbavená vnútorných orgánov
druhý typ prameňov boli pramene písomné
venuša
často sa mýlim
zbieram mince
apotom mi je ľúto
čas prudko zbrzdil
riadky o láske
na rohu bočnej a vrátnej som ktorý som
toto ti šepkám: nie som zlý
takto sa ohováram: myslím to dobre
tak pi a zabudni že som
ticho
natiahnutá šľacha ticha
vo vzdialených hviezdach hniezdi vzdych
duch náhodných hodín zhodne dýcha
trýzeň po týždni
proti podstate
I.
netrpezlivo sa obzerám za rám
vystupujem
som reliéf ako znak
básnik sa náhli domov
I.
ja nie som básnik
povedal:
jednoducho píšem
oko za oko
všetko ti hrá do karát
rádio gitara i dúha
takže sa pýtam
s kým si sa to spriahol.
komusi
Frankie spieva zamatovým hlasom
Ďuri už spí
sedím apíšem tieto riadky
mladých to ešte baví
škaredá streda
utorok
dostať sa z úzkych
uličiek rovno knábrežiu
chcelo to stretnúť hviezdoslava
Epilogo
Nikdy sa už nestrasieš pri pomyslení. Sila,
sktorou sa vrháš vpred, ťa už neopustí.
Niekto blízky si na teba spomenul aty sa tešíš
zúzkeho priechodu do jeho mysle,
Quinto
Teraz len seď apočúvaj. Dolina, zktorej pochádzam
je obkolesená horami. Ďaleko odtiaľ nevidieť,
ale oto hlbšie sa ponára môj pohľad. To, čo čítaš,
je možno napriamené priamo tam, ale ty to nevidíš.
Interlude cogitare
Ležím si na posteli amyslím. Bude to jasné
až keď sa noc prechýli kránu. Keď
konečne zaspím aty vstaneš vyspatá
ako tvoja mačka, či vlastne kocúr.
Quartum
Prepáč mi, moja milá, ladil som staré krídlo.
Svet za obrazom je už dávno iný, aja
už nemám čas rozprávať ako tvoj otec.
Krajina tvojho detstva sa minula svojho cieľa.
Interlude de passiones
Cítim to chvenie pred poznaním,
že život ešte nevyviera. Keď iba vrie
vtebe nenasýtené. Kúdol pary
stúpa knebesiam sprosbou oten dar.
Interlude de affectus
Zahalený kúdolom dymu mám pocit,
že viem, že prednesené je prijaté.
Myslíš si: ten je ale prefíkaný, má
čo ja si nedovolím, čo je len mydlina.
Interludio in sensum
Vidím ažasnem. Nie nad tým, čo vidím.
Nie nad ústrojmi vďaka ktorým vidím.
Ponáhľam sa ti to povedať, ale ty si už inde.
Prologo
Vždy možno žasnúť. Žasol som ako malé dieťa,
keď nad mojou hlavou poletoval prvý šarkan.
Veď ho zostrojil môj otec. Ako som obdivoval
jeho šikovnosť aum, keď viazal špilku ku špilke,
Tertia
Atak zvolávam na pomoc anjelov.
Máš právo na radosť, itú dnešnú.
Ľudia ťa obdivujú pre mnoho vecí ztvojej povahy.
Lenže málo máš priateľov, ktorí by mohli
očistec
toto je on
takže si nezvykaj oslovovať ma pane
som silný ako Michael
ktorý ma v hore vytrháva z koreňov
Secundo
Budeš sa tváriť, že si. Budeš provokovať osud.
Tvoj milenec sa zmení na Dávida. Prvá
ho oslovíš, lebo v slove je lov.
Primum
Vpäťdesiatom siedmom roku svojho života
odrazu silný ako nikdy predtým nie, pozerám
na dva stromy, objímajúce sa, vkoreňoch zrastené.
Ďakujem Michael za tento uhol pohľadu,
otec
zomrel mi otec
dávno pred tridsiatimi rokmi
to som mal tuším dvadsať tri
vracal som sa domov zbratislavy
narážka
hommage
zostal som v tvojomoku
stalo sa to ako zmierenie
stým že som závislý
párik
***
stala sa alkoholičkou
vďačila za to
tomu nevďačníkovi
modrý pondelok
som skala
chcelo to kávu srumom
nevravím že už na raňajky
áno to vstávanie.
zaplatili sme
bakhus
nehovor že to mám načítané
aj keď medzi nami riadkami sa to dá
je tam len menej slov
deň pred orkánom
aby som vedel
prvý raz sa predbieham
vrade na obed
mám pocit že sa mi nedostane
Silvestrovské epitafy
***
Bola to krehká žena
Každú noc sa vbare
rozbila
Nechce to veľa
Nechce to veľa Skloniť sa kautobusu
atakto znovu nastúpiť Pravdaže
lietať je veľmi nebezpečné
Pretože hudba sa ktebe hlási
Dvere musíš otvoriť lakťom
Dvere musíš otvoriť lakťom Obzrú sa
arozhovor sa znovu rozprúdi
Nechceš ich menovať lebo
človek by sa ľahko pomýlil
keď zrazu budeš
predávam veci
naprosto bez úžitku
bez ladu skladu
aby ti úsmev
Balada o (b)rak(u)
Breh. Breh ajarček. Vktorom teraz plávaš.
Vktorom ťa nikto nikdy nechytí.
Perla
Máš iba tvar. Ty. Čaša plná vína.
Čím sa to vlastne teraz opíjam.
a už nie silou
odrážam sa od zrkadla
viem
dopredu je to stratené
povedať pravdu
Spln
Zarobil som si na sud piva
Ešte ho teraz vo sne prevraciam.
Mal som ho dostať za spln mesiaca.
Lenže to pred všetkými skrývam.
Pranier
Víťazný oblúk. Prudko, dravo
sa rieka ksebe prediera.
Tak ako bolesť zpraniera
týči sa nad ňou staré právo.
košické sonety
koniec
takto sa všetko začína
takto na namojdušu končí
na vŕšku nad Levočou dedina
balkón na prízemí
a ešte stále
pochovávame mŕtvych
s úctou čo patrí kživotu
telo sa zohýba kpráci
zima
Edo sa díva na zem
ako na guľku v jamke
keď je rok v kútiku oka
čas ako cencúľ
aforizmy
keď si niekto pustí hudbu hlasnejšie
ešte to nemusí znamenať
že chce lepšie počuť
skôr naopak
pamätaj isto
takže ti verím že nemusíš padať nadol
to čím sa opieraš omúr je nepodstatné
viem že by som nemala klamať
sedem dní sdlhým tieňom mám vmysli
lenivo bývam
len podprahovo stúpam po schodoch
sucho vústach zostáva vlete
aty sa obraciaš ku mne
len naoko mám pocit že si vo mne
levitácia
vkuchyni
kde sa aj vlete kúri
máš zopár zažltnutých
obrázkov svätých
somnium
a možno že len snívaš
sotvorenými očami máš
pocit že niečo tvoríš
publikum ti je málo
kdesi tu
môžeš si predstaviť
čo to dá roboty
narúbať na zimu
cigán svajglom vzuboch
dnes
aviac je hádam len nadýchnuť sa
lebo za plotom je ešte sneh
to bolo vlani
keď radosť stúpala ako opar
krajina samozrejme
všetko čo poznám
kčomu sa priznávam vrôznych farbách
určite ľúbim
keby som videl ďalej
odkopnutá
skúsim to preskočiť
aby ti ztoho nepreskočilo
si taká mladá
aona mala toľko ako ty
len trochu sa podobám
som hustý ako med
ťahám sa stebou už rok
pripomínam tvoj pomník
stojí tu už od roku dvetisíc trinásť
zostávaj s Bohom
I.
ležať na chrbte
pozorovať príšery na plafóne
neodvrátiť oči
linea
zpamäti ktorá ma udivuje plamom
sa možno spamätám
no teraz za polárnym kruhom
sa žiara násobí
bože
o ničom
zatváram oči
aje to oničom
tak sa mi nepodarí usnúť
Svědění
Ó plůtku kolem zahrady,
kterou já nadevše mám ráda,
jistě mě Adamovi nezradíš,
že znám i hada.
praha
zamestnaným mestom kráčam
zpoloprázdnej pasáže
neviem ako by som začal
sám sa ťahám ako mača
druhý pat
vieš
to čo si práve našla je viac
ako len ohýbanie prútov
mal by som vrukách cítiť plameň
pat
I.
Pokoj ktorým ťa vnímam
má svoje opodstatnenie
Dom stojí na skale
enter
keby sa všetko smelo
smelo anezáväzne
za seba zahodiť
bol by som tu itam
kozorožec
narodiť sa skôr ako vodnár
je predsa drzosť
aty sa ráno krútiš vkúpeľni
buduješ si svoj základ
strelec
spravodlivosť ako rovnosť
medzi mužom aženou neodškriepiteľná
pauza
pretože šíp máš namierený
škorpión
jednoducho
riešiť svoj problém nie je jednoduché
priateľu
aj keď si žena
báj
len staré duby na kraji
lesa čo ducha do mňa vpustil
chceli by pred všetkými utajiť
aký je hustý
váhy
odvaha nezávisí odváhy
vktorej boxuješ svoje lodičky
moja milá
urob mi radosť
panna
na stole keramika odoláva času
za ním ty obklopená príbuzenstvom
no čo. dá sa inedá
prehltnúť detskú príhodu
lev
pomaly
pomaly stúpa nad obzor
zdá sa že ešte spíš
potom sa trápiš že je nízko
rak
cítiš že zelená abiela
ťa robí nebezpečnou zočí
počítaš stým čo nepríde
dievčina
blíženci
takto sme dvaja
no ale ty si zviacerých
vystrúhaných zdrievka
adlho
býk
sila
ha.
veď to že práve vmužských slabinách
do tretice isto tak ako do tridsiatky
baran
nedať si povedať
nesúvislú trojbodku abodkočiarku
nemať za ušami
len zakrákanie vrany
z povaly
najnežnejšiu báseň akú poznám
dnes vnoci ti prečítam
dúšok vína ztoho hrozna
aty budeš opitá
ryba
zrazu som zistil že tu nemám čo robiť
vzal do rúk zrkadlo
avystrúhal smiešnu grimasu
ale nebolo to tak ako som si myslel
vodnár
ten záblesk sa opakoval znovu aznovu
bol som si istý že nič nevidím
ale nie tak ako pri stroboskope
potom som sa naučil že dýchať
indiskrétna báseň
zrazu si zbodov takto znútra vokamžiku
a) prvá ajedna zosamelých
b) zjavuješ sa nevinným
c) bez nadväznosti si priznávaš stratu
diskrétna báseň
vieš čo je línia vieš čo je vlna
nemyslím teraz na šál čo si si uplietla
nič nie je priamka
ak samozrejme nemyslíme jej oblosti a hrúbku
Leden pere mraky v ledových korytech hor
vočích máš tanec rejdový
velký jak Velký Krtíš
když tě čas taky jednou osloví
slova jen škrtí
vytrženie z kontextu
až keď schudla
nabrala
odvahu sa odvážiť
napokon sa rozhodol
vytrhnuté z kôňtextu
najprv sa jej spustilo očko
na silonke
potom aj ona
je veľmi ťažké ovládať
tvoja báseň
v hociktorú dennú či nočnú chvíľu
v aute či v obchode spotravinami
v poslednej dobe
vychádzaš zo seba astúpaš
vodopád Skok
predsa je ten skok veľký
vodopád myšlienok ťa vytrhne ztela
aby si mohol tam dolu.
. azrazu skackáš zkameňa na kameň
snažíš sa
je to šialené ale žiaden deň nemá počiatok
znudený prostý číry
ako keď si máš odvyknúť od práce
lebo už nie si čin
krížom krážom
zrazu som mal pocit že sa nikdy nevyparím
slnko sa odblyslo od firnu
apes
sa prudko rozbehol ksrne
v zlom(e)
nikdy sa celkom nevzdávam
metódou pokus omyl
vyriešim otázku bytia anebytia
nikdy to nie je oúnave
na prahu
len pokojne
vietor sa oprel oskalu
ateraz ženie knej
mrznúce prúdy vody
oči
až potom
ďaleko ďaleko je kmoru
útes sa zdvihol
aiba čajky
nemám chuť na nič
auž nielen ja viem
že koruna stromu sa zbaví všetkého
priatelia kamsi odídu
atáto sála ostane prázdna
eukalypsa
I.
je to šialené ale žiaden deň nemá počiatok
znudený prostý číry
ako keď si máš odvyknúť od práce
otváranie rán
a potom zistil že jej to musí povedať ináč
držala sa rebríka ako keby mohol spadnúť
a potom sa pustila do zberu
toto vedela
volanie
I.
poznáš ma
zelenkavý kameň nad tebou
a ešte vyššie obloha
Balada o (ne)láske
Som iba žobrák. Natiahnuté dlane
pýtajú svoje, a čo nechýba
ostatným tvorom. Nutne, odhodlane.
I vďaka mojim snom a pochybám.
záznelky
testament
amožno je to iba opresnosti
ktorou ma zasiahneš
skôr než sa spamätám
cogito
cogito ergo software sum
no a. vravím si keď som sa zobudil
do izby hučal vodopád aslovo
tam niekde zaniklo
Lúka 7x4
Váha
Sadla si vážka na klinec.
„Počúvaj, drahá, prečo váhaš.
Len preto, že si pre mňa drahá.
Balada o (ne)čase
Počujem hlas, že nerozumiem času.
Ako mám všetky veci naladiť.
Počujem čas, anerozumiem hlasu.
Prekliate sny.
zmierení
cesta do kopca sa hadí
takže lenslnko
nehľadá zmysel
cieľ svojej cesty
jesenná
keby som vedel dopredu
čo bude za mnou
bol by som tu
už iba prostredníkom
v ohni
si tak ďaleko
že si ťa asi nepriblížim
na strechu chalupy padá sneh
ačas
pasca
závisí iba na ženách
či ztejto pasce zdravý vstanem
veď moja koža je už zbláznená
do tela lane
levitácia
vkuchyni
kde sa aj vlete kúri
máš zopár zažltnutých
obrázkov svätých
iba ten slabší
nikto sa nehrá
len padlý na anjela
ana svoj osud
vtejtohre nehre
celý mesiac
zbadal som druhú dúhu
aoblok na oblohe
som minul vokamihu
preletu snehom
rum
do džbána víno
do basy pivo
do malej pollitrovky rum
je zima amy šiesti
hudba
ona vždy prvá usadá
apo nej ešte aspoň štyri
vízia úzkosť strach zlá nálada
do očí čírych
povesť
príď kdómu svätej alžbety
keď ma chceš stretnúť na námestí
anjelik boh idiabol ztroch tretín
azmysel šiesty
na ceste
I.
osy tak milujú osirelé hniezda
kto ako vypadne to je jedno
ale to bzučanie
Kelt
I.
Už ani sneh nie je tým čo býval
Jednoducho si ľahol
Nie je to spomínanie
silencium
I.
možno že ešte niečo pre mňa
západ slnka
alebo niečo ešte viac nezmyselné
Spev jedenásty
Viem. Iba prelietavé lastovičky
na túto zimu unás zostanú.
Leto sa míňa ináč. Pomaličky
padajú listy ztoho gaštanu,
alfa
skôr ako svetlo
ťa ráno dobehne
na prahu sveta
(a nech ti nenapadne…
Možno
Možno, že mala obnosené šaty,
mejkap apohľad niekoho,
kto sa už stratil za rohom.
Rieka je mútna amôj pohľad hatí
Klišé
Mýliš si hry. Anevieš potom usnúť.
Aj tak si všetko vopred prehrala.
Ako tú hudbu, čo je pomalá.
Pre Johanku
Tak ako kvitne záhrada,
aby to iní nevideli,
len ako tma sa zakrádam.
A ako ináč. Chcem byť smelý.
čo som chcel poslať
podaj mi ruku
vnovembrový podvečer
deň zľahka ustal
na tvojom hrobe
oriešok
už nemusím
lúskať tak ako orech
spriadať ťa ako sieť
tu žiť ťa ako tuk
múdrosť
keď som mal takú pamäť
že čítať knihu – bol atiež nebol
pre mňa problém
keď som sa učil jemne apotichučky
jazyk
možno si pre mňa
po špičkách pribehla
sibírska (a v koži siamskej)
pazúrmi nabrúsená
Láske
Zvoľna, zmrazu kozmu, skĺza vzlyk.
Zaväzujem si ťa na uzlík.
Mám ťa iba vďaka stopám vpamäti.
Už ti iba sotva dvakrát naletím.
Som iba básnik
Som iba básnik. Zapisujem.
To, čo mi na um prichodí.
Nehľadám stres.
Prízrak
Ten starý múr mám rozbiť hlavou.
Azlízať zbytky ztaniera.
Skôr, než sa celkom pozbieram,
ulíham vplači. Usedavom.
Klišé
Tak osud ušil na mňa búdu.
Neznášam, keď sa neznášam.
Do uší husle primáša
odznova prenikavo hudú.
Európa
Minulý dážď má vôňu tejto noci.
Keď už bdiem, starý, aspoň spomínam.
Šedý dym ťažko padá zkomína.
Starý mrak hore.
Madrid
Divadlo Madrid. Zabudnutá scéna.
Stratený kľúč. Len háčik na stene.
Šanca
Máš šancu zostať. Vmomente keď letíš.
Keď sa sen zo sna matne vytráca.
Padáš až na Zem.
Možno
Tisíce strún. A iba jeden sláčik. Ešte sa trápiš. Si v tom nevinne.
Zeman
Položil nôž. Advere zavrel zvnútra.
Ahľadal silu. Aby nezabil.
signantná
povedal viola
máte také nežné prstíky
tuším však hmatník
keď to na mňa hráte
nič
vedia to židia aj ucho ihly
detského domova
že sa už nevrátim
do svojho kráľovstva
zajatec
mámivé vločky
znášajúce sa
spokrytým nebom
huňatým svetrom
rum
do džbána víno
do basy pivo
do malej pollitrovky rum
je zima amy šiesti
mýtus II
keď sa ti usnúť nedarí
vtom hluku tupoleva
keď tvoja vlastná smrť sa netvári
že ju to hnevá
Zlatá sláma
Mámo, já nechci do nebe,
i když tam svítí zlatá sláma.
Spoléhám jenom sama na sebe,
a nejsem sama.
To své
I had se takhle klikatí,
jak prvá cesta do neznáma,
kde lidé nejsou až tak bohatí,
jak moje máma.
Prvá krádež
Všechno to vnímej jako lež,
která tě jen mimoděk trápí,
když ve svém životě víc nenajdeš
to co my, chlapi.
Kvítí
Hvězdami se dnes rozsvítí
noc černá jako černá růže.
A svědek (toho všeho) očitý
uvěřit může.
jazyková škola
jazyk sa ti rozviazal
ako šnúrka
na novej topánke
si ztoho nesvoj
somnium
a možno že len snívaš
sotvorenými očami máš
pocit že niečo tvoríš
publikum ti je málo
na tomhle světě
myslíš že nevím
kolik je vnebi dvířek
a kolik oken (. )
čemu se jen tak
a ona propast
víš ježíš nebyl
ztohoto světa (světla)
tak jako já ne
kčemu je dobré
návrat strateného syna
on sa ti vráti
keď ho pribijú na kríž
netráp sa otec
veď nie sme všetci svätí
dôvera
Bože môj ver mi
ono to človeka vystraší
keď každý pohyb zrazu
dá toľko námahy
neviditeľná mačka
vidíš až za mňačudujem sa tomu tvojmu názoruaj na mačku ktorá sa prikráda
ešte včerasom si bol istejší
načúvaš môjmu srdcuale žalúdok je vtedy hlasnejšíako smäd
až zajtrasa k sebe vrátim
vytušené
dedina spadla do údolia
aobraz neba sa zrazu rozsypal
hustý
medzi vrchy zaklinený oblak
svetlo hostie
nad lesom šalie slnko
kotúčik jagavého
od zimy sa možno aj tešíš
čiapka ti kryje lebku
zrkadlo
farizej smútokvešaný na noszubatej s kosoujazykom nabrúsenýmako zvyk
držať sa bokomod dverí odchýlenýcha hľadať všadevo všetkomkrivé zrkadlo
do môjho zaklopaniarovinou o kolmicupriznáš sa k prieniku . kohút už trikrátzaspieval.
amulet 04
si len hrou zvoncovspiežovcov na záprahuligotavá hlávka lúčnehoa trochu pyšnéhokoníka
traste sa väznimyšlienok na nešťastieaj tak sa staneto čo tu veštímto čo tu vreštím
do ucha opiceaby sa stalaako že už sa stalaraz vôľamoja.
amulet 03
v priestore podo mnoupod kožou v krížinachádzaš sebaspletená do povrázkavisiaca
tak ako zámokod ktoréhoťa nerozoznámlebo už nemámkľúč
rad znakovrad písmen a číslicobrázkov z podsvetiaktoré tu naplavilaakási riečka.
amulet 02
dlho sa dívašsi ako zavesenána mojom krkukým na ňom držíšvedomie čepele
zamkni si ústazahaspruj očipolám si prstyaby si nevolalado neba
láska tynevieš už ako zrádzaťkeď hnevom oslavuješaj príchod karaványdo svojho vnútra.
amulet 01
budem však objektívnyčo som ti sľúbilnebol len sľubaký sa dávavydatým ženám
ak ďalej vyžaruještak vlastne trvášvo svojej mociproti tmeviac než proti mne
úžasnážasnúcav plameni môjho ohňamäkučko vyhĺbenádo slonoviny.
na juh
bolo by zverstvom predstieraťže sa už neviem tešiťz krátkeho letu zabrnkať krídlami a zhltnúť pritom mušku
(zlovestne predpovedať dážď)veď je to také ľahké uniesť tú hrudku v hrudia v kŕdli ostatnýchdržať si výšku roja
je tu však práve čas stĺpovna pleciach ktorýchležala váha spojov a ktoré spolu s naminemôžu odletieť .
zatmenie
tisíce sviec malo by horieť na tom miestekde zhasla tvoja nádej (môžeš mi stavať palácz mäkkého vosku)
tisíce včiel zapustí žihadlá a každá bodná ranabude ti ako náplasťna všetky bolesti
ešte sa vzmuž a začni kopať studňu do ktorej slnko nazrieokolo mŕtvej lunyna pravé poludnie .
šialenstvo
bol som už dolu v mestei v chatke nad mestomdobre viemže je to šialenstvo (na to sa neumiera)
chcel som ho utopiťukázať učiteľke (veľkého motýľa) bol celkom ako sršeňo ktorom vravela
v chumáčoch vzduchu na krátkych jemných chĺpkochv pohári s pitnou vodouv rukách od atramentuchvela sa moja duša .
aj tohto roku
surové drevo
aké sa otesáva
na hrubé trámy
ešte len rastie
dřív než jsi umřel
1.
vyznáš se v počtech
jsi o tom přesvědčený
jenom se mýlíš
před světlem v zádech
1.
jednou tě potká
ta černobílá smůla
na márách barvy
v krvi
ďaleko na severe
chlap vrhá harpúnu do vĺn
ďaleko na východe žena
pre(d)stiera svoju sieť
o čem smím zpívat
1.
bože můj táto
kolikrát jsem ti říkal
že stojíš při mně